Po kritike pocit pod psa...

25. dubna 2009 v 23:40 | Zina Sykorská |  Zina Sykorská
P
án René Descartes bol veľmi múdry, odvážny človek. Pretože povedal: "Iba tých pokladám za svojich priateľov, ktorí sú takí smelí, že ma upozornia na moje chyby." No to musel mať tých priateľov asi veľmi málo, keďže donútiť priateľa k riadnej kritike, to je jednoducho ťažké, priťažké! Každý trpí utkvelou predstavou, že kritikou svojho priateľa zraní a to, kvôli ich priateľstvu, predsa urobiť nechce. Slečna Honey sa minule na túto tému vyjadrila, že sú i takí, neveľmi sebavedomí jedinci, ktorým kritika môže oslabiť i tak malé sebavedomie a kvôli nej až prestanú písať. Viem o jednom slovenskom spisovateľovi, Švantner meno jeho, ktorý napísal poviedku Kamarát Jašek, ktorú dáky kritik rozniesol v zuboch, keď Švantnera obvinil z plagiátorstva francúzskeho religionalistu Giona. A zničený Švantner sa na roky odmlčal, až sa rehabilitoval svojim najznámejším a geniálnym románom Drak sa vracia... Ale to priveľmi zachádzam do podrobností, preto v podstate aj odbočujem...


Kritika. Na jednej strane dokáže zabolieť, človek sa cíti pod psa - akoby nebol dostatočne dobrý, keďže jeho diela nie sú dostatočne dobré. No na strane druhej, ak sa človek naučí kritiku prijímať a rozlišovať objektívnu kritiku od kritiky neprajníkov, môže z nej neopísateľne veľa získať - môže sa dozvedieť o svojich najväčších nedostatkoch, tým pádom bude vedieť, čo treba zlepšiť a reálne sa zlepšiť aj môže.

Oddeľovač

Súťažím v ďalšej súťaži - Bestfiction 2009. Páči sa mi tam najmä možnosť diskutovať každé jedno súťažiace dielo. A že tam majú ľudí, ktorí sa v literárnej tvorbe skutočne vyznajú a ich kritika je preto nesmierne objektívna! Tak sa dostalo nepríjemnej, hoci mimoriadne objektívnej a poučnej kritike aj mne. Stále si pýtam kritiku, pýtam... A keď ju konečne dostanem, zostanem mierne deprimovaná. Možno som do toho prirýchlo vhupla - jedna malá výhra v jednej malej súťaži a hneď si o sebe bohviečo myslím a bezhlavo sa púšťam do súťaže novej... Vlastne počkať, ja mám o sebe pomerne nízku mienku na jednej strane a zároveň až desivo privysokú na druhej. Zároveň, opakujem! Zasa tá rozpoltenosť, ach jaj... Mierna odbočka, vráťme sa radšej späť...

Chudák Revízor budúcnosti (link) si to riadne zlízol! Áno, po prečítaní kritiky sa najprv dostavil hrozne nepríjemný pocit - akoby bola moja tvorba odpad (nie, nebola to zasa až taká desivá kritika, to len ja zvyknem preháňať)... Z tria Zina, Dada, Dominik som vám predstavila síce len Zinu a vo svojom profile, ktorý si i tak asi nikto neprečítal, i Dominika, no oboch len veľmi letmo. Takže keď vám to upresním na príklade ich dialógu, asi vám to moc nepomôže, ale aj tak:

Prečítala som si tú nepríjemnú kritiku pri svojej poviedke, na okamih som takmer prestala dýchať. "Au, to bolelo," posťažovala sa hneď Zina, akoby cítila skutočnú fyzickú bolesť, "To to písanie skutočne nemá žiaden zmysel?! Ja som to aj tak vedela, vedela!" Dominik sa zmohol len na ležérne: "Zabaľme to... Jednoducho to zabaľme..." - jemu je vždy všetko jedno, apatické stvorenie! No potom nastúpila slečna Dada, ktorej reakcia bola konečne adekvátna: "Aha, takže v tomto viaznu naše nedostatky... Nože, prestaň fňukať, Zina, a ty nikam neutekaj, Domo! Rušíte ma, chcem si to poriadne prečítať minimálne ešte raz, nech dokonale pochopím, v čom sa treba zlepšiť!!" Len slečna Dada, so svojim pozitívne optimistickým pohľadom na svet, vzala onú kritiku presne tak, ako sa kritika má brať, aby sa slabšia povaha nezrútila (ktorou napríklad slečna Zina jednoznačne je)! Tí dvaja ju však vždy sťahujú do tých bezodných priepastí beznádeje (áno, aj Dominik, pretože tomu je jedno, či padá dole, či letí nahor). Jedna slečna na fóre, kde sa súťaž Bestfiction 2009 rozoberá, v istej diskusii vyhlásila, že prijímať kritiku sa človek musí naučiť (alebo niečo v tom zmysle) a to trvá veľmi dlho, predlho - podaktorí sa to učia roky a ešte stále v tom nie sú profíkmi. Je to ťažké, je. A veľmi, veľmi...

Vráťme sa však k tomu, ako to bolo konkrétne so mnou. V konečnom dôsledku, po tom, čo som na danú kritiku musela reagovať (uff, mám pocit, že to nakoniec ešte vyznie, akoby som sa obraňovala, čo som možno aj sčasti robila, no skôr mi šlo o to, že som pociťovala akúsi povinnosť sa vyjadriť, keď sa hovorilo o mojej tvorbe, o mne...), a čo som si Revízora ešte raz prečítala a snažila sa ho podľa pripomienok vylepšiť, to totiž bolo... vlastne také "dadovské". Možno mi pomohol i tento malý výlev mojej dušičky tu, no v konečnom dôsledku som v pohode, vážne je mi už úplne fajn. Až na to, že ma bolí hrdlo, ale to je ťažko dôvodom kritiky mojej tvorby...

Oddeľovač

Kritika k literatúre prosto patrí, človek sa týmto spôsobom dokáže neuveriteľne vylepšiť, vyvarovať chýb a nedostatkov. Samozrejme, ak je dostatočne silný na to, aby ho kritika nepoložila a on pre ňu rovno neprestal písať... Záleží i na tom, ako je kritika podaná. Ak je podaná slušne, vážne, potom až tak nezraní. Treba vedieť rozlišovať medzi objektívnou kritikou a tou od neprajníkov, závistlivcov, ktorí vám nechcú pomôcť - ono to totiž tí skutoční kritici v jadre veci myslia vlastne veľmi dobre -, ktorí vám chcú práve naopak uškodiť.

Ja sa v roli kritika (čiže nie toho kritizovaného, ale toho, kto kritizuje) snažím byť úprimná, no priznávam sa, že sa mi to tiež miestami priveľmi nedarí. Ani ja nedokážem zraniť priateľov, hoci od nich požadujem, aby to robili pri hodnotení diel mojich. A dokonca ani neznámych pisálkov často nepokarhám až tak veľmi, ako by si to zaslúžili, pretože ich nechcem odradiť. Snažím sa len pomôcť, čiže podať potrebnú kritiku, no podať ju tak, aby nemrzela. Čo niekedy docielim aj tak, že jej najostrejšiu časť radšej vynechám...

Och, kritika, kritika...



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 capepeidy capepeidy | Web | 26. dubna 2009 v 14:42 | Reagovat

kritika je ako vravis niekedy dobra ale niekedy nie len ju treba podat tak aby ten clovek mal chut to aspon s tou kritikou prebrat ako to robim aj ja napr. ved vies ako ale chcela som este ze som cakala tu kritiu co ti napisala ale tak si pockam kym ta stretnem :-)

PS.: Uz si pozrela tie poviedky na tu sutaz ?Myslim z tych mojich?

2 Hlas autorky [ Tilia ] Hlas autorky [ Tilia ] | E-mail | Web | 26. dubna 2009 v 17:04 | Reagovat

Ouch, moje zlatino, ja som teraz nemala čas preletieť tie tvoje poviedky, no uzávierka sa blíži! V pondelok pozriem a poviem! A skopírujem tú kritiku sem, ok, asi by som nemala silu to opakovať nahlas :D. Tak počkaj, nasledujúci komentár...

3 Hlas autorky [ Tilia ] Hlas autorky [ Tilia ] | E-mail | Web | 26. dubna 2009 v 17:08 | Reagovat

Komentár k poézii:

Báseň 'Modré ruže', komentoval pán Zephyrus:

"Možno budem zlý až príliš, ale túto báseň som dočítal iba zo zásady. Je dokonalým príkladom diela, ktorého forma nedostačuje obsahu. Temer každá jedna metafora, každý epiteton je tak neuveriteľne fádny, že som neveriacky uvažoval o tom, či možno považovať za autorský počin všednú myšlienku obalenú do destilátu z najprepieranejších fráz v dejinách literatúry.
'...mŕtvolný mesiac, modré ruže, chladná sťa porcelán, spútaná tŕním, krv zmiešaná so slzami...' Zahynula snáď s dievčinou aj invencia?
Štvorku nedávam len pre celkom sympatické vyznenie celého obrazu, pokiaľ z neho postŕham tie naplaveniny vekov, umné veršovanie a peknú vetičku-
'už mi niet pomoci, života otroci,
zomieram...'
3"

A rovnaký pán skomentoval i báseň 'Reveur':

"O významné niečo lepšie, ako Modré ruže. Hneď úvodom chcem pochváliť tretiu strofu, ktorá sa skutočne páčila a relatívne veľký imaginatívny účinok na percipienta, nielen vizuálny, ale vďaka rinčaniu skla aj zvukový. Jednotku neudelím z dôvodu opätovného užívania niektorých otrepaných fráz (ťažký jeho krok, pršia diamanty, potrhaná blúza, zo smrti sa raduje) a štylisticky neopodstatneného prehnaného používania slova ,,sklo".
Mimochodom, pripomenula si mi dostojevského ranú novelu, Biele noci. Odporúčam a zároveň ďakujem za príjemné čítanie. :)
2+"

:-D

4 Hlas autorky [ Tilia ] Hlas autorky [ Tilia ] | E-mail | Web | 26. dubna 2009 v 17:15 | Reagovat

Komentár k 'Revízorovi':

PROTEUS: "Hneď zo začiatku sa musím priznať, že poviedka ma nudila. Možno za to mohli niektoré temer nečitateľné vety, do ktorých som počas sledovania textu doslova narazil, nemastné opisy, alebo skrátka tuctový námet o náhlom precitnutí v ďalekej budúcnosti, ktorému trvalo vyše trištvrte strany, než začal byť niečím vcelku originálnym. Záver a to, čo mu predchádzalo, totiž rozpaky pred revízorom a jeho neštandardné vyobrazenie sa skutočne páčili. Prečo som na to musel čakať tak dlho? Nebyť tej vaty, mohlo to byť omnoho lepšie.
Veľmi slabá 2-."

LAMA: "Malickost na zaciatok: Ked niekto ide na konecnu, znamena to, ze ide tam kam dany spoj smeruje. Z toho vypliva, ze ked ide niekto na konecnu nema sancu prestupovat. Spolu s tymto je cely pribeh plny dier. Namet ma tiez velmi neoslovil. Pointa s revizorom bola taka ticha ako jeho zamrmlanie na konci pribehu. Nic nevyriesila a neposobila v danom prostredi vhodne. Buducnost a pritomnost nebola prepojena na spravnych miestach aby takato hracka mohla fungovat. Co je dost divne kedze osoba revizora aj dopravny prostriedok boli v oboch casoch zachovane. Nedokazal som pochopit kam si vlastne mierila, vypoved nie je pre mna hodnotna. Poviedka by mala byt ako pekna pesnicka (toto pouzivam prilis casto aj v inych sferach umenia no a co) v tej tvojej som nasiel az prilis vela tonov, ktore boli mimo konceptu. (ako sa za seba hambim, ze som toto napisal :D)
A najvecsia chyba, ktorej si sa dopustila na zaver. Aka biela. V buducnosti je vsetko chromovane.
Kebyze ti dam velmi zlu znamku nebolo by to asi spravodlive, kedze napriek tomu co som napisal si nemyslim, ze sa to privelmi vymika kvalitou dielam uverejnenym v tejto sutazi, ba co viac taketo porovnanie by som si asi mal nechat pre seba. Je to vo vsetkych aspektoch o kus slabsie z coho sa vytvara rozdiel zdanlivo vecsi. 3."

Potom dve tety povedali, že páni už povedali všetko a im zostáva s tým len súhlasiť :D. Slečna Drasha sa posťažovala na preklepy, a slečna Yaonee sa nakoniec premohla a prečítala si to celé (bo vraj ju to najprv tak nudilo, že si nedokázala prečítať viac ako úvod a záver :D):

"Človek, ak chce adekvátne ohodnotiť dielo, musí si ho jednoducho celé prečítať, i preto som počkala pár hodín a pustila sa do lúskania dlhých viet opätovne, čo spôsobilo, že som sa konečne dopracovala k samému koncu.

Perfekcionizmus nevadí, niekedy veľmi efektívne posunie vpred a je zárukou, že sa s dielom vyhrá. Tu je skôr problém pri tom dlhom opisovaní, žiada si to iba jedno - práve toho nezaujatého čitateľa, ktorý by prihral pár nápadov, možno by ti ponúkli diametrálne odlišný pohľad na niektoré state a o čosi ľahšie by si ich mohla poupravovať. A niekedy postačí nájsť si človeka, ktorý vlastní podobný vkus... nakoniec, štýl sám o sebe nie je zlý (to, že písať vieš, dokazuje i tohtoročná súťaž FF), chce to iba prax - jednoducho písať, písať, písať a písať a hlavne nebáť sa experimentovať: skracovať vety, vyhadzovať state, dopĺňať dynamickejšie dialógy..."

Nikto mi teda nijako nechutne nevynadal, že čo ja vôbec zabŕdam do literatúry alebo čo, povedali to pekne, ale chápeš, s takou konštruktívnou kritikou som sa ja ešte nestretla, trošku som sa ľakla :-D. Jedna časť môjho spisovateľského ja (v tomto článku označovaná ako 'Dada') je úplne v pohode, no tá druhá, krehkejšia (že Zina :D) sa psychicky zrútila. Šťastie, že Dada je už silnejšia ako tá druhá, inak by som nebola taká v podstate nakoniec fit :D. No najhorší je Domo, ten rezignoval a zasa kamsi zdrhol, že čo on bude niečo také riešiť... :-D

5 capepeidy capepeidy | Web | 27. dubna 2009 v 20:27 | Reagovat

no fajn  ten koment je dlhsi ako clanok :-D ale chcela som len jednu vec vytknu tomu Panovi Lamovi za tuto vetu :A najvecsia chyba, ktorej si sa dopustila na zaver. Aka biela. V buducnosti je vsetko chromovane.
Proste sa mi zda ze len nejaky inteligent sa rozodol ze to bude chromovane a preto by sme si maly teraz vsetci mysliet toto ale ja si myslim ze kazdy vidi buducnost inac a uz je len na autorovej fantazii ci bude biela alebo fialova alebo hneda ale inyk neviem co dodat daktory boli tvrdy ale ako sa hovori "sto ludi sto chuti" (tusim tak nejak :-) ) takze nemozes vyhoviet vsetkym aj ked daktory mali pravdu to neznamena ze vo vsetkom aj ked tymto ta nechcem obranovat len si myslim ze asi viac fandim a mam radsej tych ktory podavali 2 :-D ale nie...  :D

6 Hlas autorky [ Tilia ] Hlas autorky [ Tilia ] | E-mail | Web | 28. dubna 2009 v 18:22 | Reagovat

Inak, tamto, že "veľmi slabá poviedka" a ku tomu známka 2-, to mi akosi nesedí. Aká zlá by potom musela byť tá poviedka na štvorku? Nečitateľná :D?
To s tým pochrómovaním bolo myslené, myslím, skôr ako žart na odľahčenie zvyšku kritiky :D. Jasné, tvoja budúcnosť je fialová, to si môžeme byť istí :-D! Každý vidí nielen budúcnosť, ale aj iné veci inak, individuálne. Mne sa napríklad páčia tvoje víly z akejsi poviedky, tuším Svet víl - že majú šiši farbu vlasov á la manga postavičky, hoci poväčšina ľudí ma víly za drobné blondínečky s presvitnými krídelkami :D.

7 Hlas autorky [ Tilia ] Hlas autorky [ Tilia ] | E-mail | Web | 29. dubna 2009 v 16:15 | Reagovat

Inak, moja Cap, vravíš, že páni mali v istých bodoch onej kritiky totálnu pravdu (veď aj ja som si už všimla :D) a pri tom nie aby si mi ich povedala na rovinu, ts, ts! Veď sa neboj, omg, po tejto kritike, čo mi bola teraz naservírovaná znesiem už snáď všetko, hoc aj od kamošky :-D!

8 jannus jannus | Web | 28. června 2009 v 19:30 | Reagovat

Úplne ťa chápem!  :-D Ani ja sa po kritike necítim najlepšie, ale už sa ju postupne učím prijímať.  :-) Vlastne nepoznám človeka, ktorý by po tom, čo ho poriadne skritizujú povedal: ,,Jé, super! Práve ma totálne zhodili, to je vážne úžasné!" Takže sa ti vôbec nečudujem. Ja by som sa pred pár dňami asi urazila a na všetko sa vykašľala (teraz som si vstúpila do svedomia a dovolím si tvrdiť, že už je to lepšie, aj keď hento by aj so mnou mierne zamávalo :-D). Každopádne som rada, že si Dominika neposlúchla a s písaním neprestala!
P.S. mne tvoja kritika nevadí, jediné, čo môže spraviť, je posunúť ma dopredu.  :-D

9 Hlas autorky [Tilia] Hlas autorky [Tilia] | E-mail | Web | 29. června 2009 v 1:53 | Reagovat

[8]: To máš svätú pravdu, človeka to zamrzí vždy, aj keď sa chce učiť byť imúnnym, tá prvotná reakcia je vždy pomerne zlá, až potom to predýchaš a si v pohode :D... Haha, a to som rada, že ti moja kritika nevadí - ja keď niečo čítam, vždy sa ku tomu aj vyjadrím, nech z toho nemám osoh iba ja, ale aj autor samotný :D. Báj d vej, ty si rada, že som písať neprestala? Čítaš ma :D?

10 jannus jannus | Web | 19. července 2009 v 16:13 | Reagovat

Báj d vej: jasné, že hej!!! :-D Ale to už asi vieš, keďže už som stihla aj komentovať (ukecaná, ukecaná, ukecaná...), ale tento tvoj koment som našla až teraz (pomerne neskoro- nerieš ;-)).
P.S. dúfam, že ti nevadí, že som si požičala tvoj nápad a tiež svoju Múzu pomenovala *strašne zlatý prosebný psí pohľad*. :-D

11 Hlas autorky [Tilia] Hlas autorky [Tilia] | E-mail | Web | 19. července 2009 v 21:30 | Reagovat

[10]: Ale, čoby vadilo! Ja poznám minimálne dve baby, čo majú tiež pomenované múzy, takžeee :D. Vravím asi že: Vitaj do klubu :D!

12 jannus jannus | Web | 19. července 2009 v 23:27 | Reagovat

Arigatoo!! :D Je mi cťou byť v klube s tak nadanými osobami :-D *tradičná japonská poklona*. :D Inak, Shizuka (moja veľavážená Múza) ma práve nakopla (au, to bolelo! 8-O), takže som dala na blog novú kapču k tomu môjmu úchvatnému príbehu. To len tak, keďže si vravela (písala), že máš rada dlhé komenty. :-D Tak píšem dlhý koment. ;-)

13 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 21. července 2009 v 17:16 | Reagovat

[12]: Díky, Shizuka, hneď idem čítať :D!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama