Revízor budúcnosti

1. dubna 2009 v 8:00 | Zina Sykorská |  Mimosvetie
N
ámetom tejto poviedky bol príbeh geniálnej slečny Polly - päťdielny Pád na Delphinus, ktorý som po Pollinom blogovom sťahovaní sa našla len na čítaní.madness.sk, udávam odkaz na prvý diel tam - link. Aj sa za seba hanbím, že práve jej geniálna poviedka bola akousi predlohou tomuto môjmu nevydarenému počinu, ktorý bol tak skritizovaný v istej súťaži, kam som ho v akejsi prapodivnej extáze bezhlavo poslala. Až mi to vyrazilo dych, na takú konštruktívnu kritiku predsa len nie som zvyknutá! Daní kritici však mali naprostú pravdu, preto som si poviedku ešte raz prečítala a podľa pripomienok, v rámci možností, som ju hneď aj opravila. Čiže ju tu máme ešte raz, snáď to bude aspoň o čosi lepšie. Možno sa opäť vyjadriť - anketu k starej verzii vynulujem, rovnako ako budú vymazané i staré komentáre.

VÝSLEDKY ANKETY k prvej verzii poviedky
(hlasovanie ukončené 28. apríla 2009, 19:38):

známka 1 ~ 2 hlasy, 40% všetkých hlasov
známka 2 ~ 3 hlasy, 60% všetkých hlasov

fairytales.blog.cz

KOMENTÁRE k prvej verzii poviedky:

CRAZY (1. apríl 2009, 9:04)
Waw..........
Netuším, čo iné k tomu povedať, proste bolo to tak dobre napísané, tak som sa do toho začítala, až som mala chvíľu pocit, že čítam normálnu knihu a nie len poviedku...
Vážne to neviem inak vysvetliť! A ty hovoríš MNE o nejakom literárnom kurze?? No pochybujem, že by som niekedy napísala niečo TAKÉ dobré.... A ako jednorazovú poviedku určite nie... Tie mi proste nejdú...

CAPEPEIDY (2. apríl 2009, 20:29)
hm pekny koniec taky pekne drsny ten s ami lubil aj ked by som to este trochu celkovo doladila aj ked ten revizor nemal chybu a "nebudes mi utekat skoda" on bol fakt zlaty aj ked odkial si nabrala ty take slovenske meno?

Moje reakcie na dané reakcie (1. apríl 2009, 22:08 & 2. apríl 2009, 21:15)
Och, moja (Crazy), veľmi pekne ďakujem za pochvalu, no nabudúce nezabudni aj niečo skritizovať, nech viem, čo treba zlepšiť :D. A mne jednorázovky tiež nešli, táto bola písaná do školy, vlastne to je snáď moja prvá fakt že jednorázovka, primerane krátka, primerane jednoduchá (i to je vlastne pridlhá a prikomplikovaná :). Aj ja som si prosto myslela, že na krátke diela moje rozpisovanie jednoducho nemá, no akosi som sa to naučila... Vlastne by som sa mala poďakovať svojmu slovenčinárovi, že ma donútil k tvorbe poviedok, v podstate som tam tú literárnu súťaž vyhrala aj vďaka nemu, "Neviditeľná opica" patrí ešte k sérii poviedok písaných viac-menej v rámci nácviku písania poviedok, s ktorým začal onen slovenčinár pre maturity :D.
Cap, lol, že "odkiaľ si ty nabrala také slovenské meno" :D. To je také v podstate slovenské meno, ktoré som ešte schopná prijať :D. Bolo to do školy, nechcela som priveľmi vytŕčať podozrivými menami :D. Dík za pochvalu, no mohla by si presne podať tú kritiku - teda, čo treba doladiť, nech viem, čo treba zlepšiť, predsa :D!


Oddeľovač

REVÍZOR BUDÚCNOSTI



Peter zívol, bol nesmierne unavený. Škola ho dokázala tak vyčerpať! A štvrtky boli v tomto smere mimoriadne hektické, poobede mal dve hodiny ním tak nenávidenej fyziky, ktorá ho vedela unudiť priam k smrti!

No na dnešnej hodine sa venovali tajomstvám vesmíru. Toto učivo vraj stačí zbežne preletieť, povedala na začiatku hodiny postrašia fyzikárka, sú i dôležitejšie témy, o vesmíre si kto chce čo chce môže naštudovať na internete v rámci svojho voľného času. A to ho práve táto téma konečne zaujala!

Po skončení vyučovania preto do električky nastupoval s hlavou plnou hviezd, v černote nekonečného vesmíru videl farebné hviezdokopy - hoci netušil, čo presne to slovo znamená, predstavoval si ich prosto ako kopy hviezd -, pred očami sa mu mihla kométa so žiarivým chvostom, v pozadí sa bláznivo krútil zelený Jupiter i so svojimi prstencami. Nebol to vlastne Saturn, čo mal prstence? A bol Jupiter vôbec zelený?

Električka zastala na ďalšej zastávke, Peter ustúpil o kúsok dozadu, aby uvoľnil miesto tej hŕstke vystupujúcich ľudí, on vystupoval až na konečnej zastávke a tá už nebola taká frekventovaná. Dopravný prostriedok zostal takmer prázdny s morom voľných miest, okrem neho tu bolo už len zo päť, šesť ľudí.

Sadol si úplne dozadu, ku oknu. Pohľad mu lenivo blúdil po vozni, chvíľku hľadel von na za špinavým oknom sa mihajúce šedé priečelia domov, chvíľku skúmal plešinu starca sediaceho štyri rady pred ním, pohľad mu zastal na operadle jedného zo sedadiel, na ktorom bola prilepená žuvačka.

Oči mu ospalo zaklipkali, druhýkrát zívol. Opäť zaostril zrak, tento raz na tabuľu oznamujúcu najbližšiu zastávku. Veľkými oranžovými písmenami na nej svietilo: "MESAČNÁ". Sranda, cestoval touto linkou takmer dennodenne, celý svoj život, no doteraz si neuvedomil, že existuje i dáka "Mesačná"...

Opäť unavene zažmurkal, už nevydržal mať otvorené oči, napriek jeho chabým protestom sa zavreli, hlava mu ospalo klesla. Prudko sebou trhol, musel vyzerať mimoriadne komicky, oči schválne otvoril dokorán. Okolie sa mu stále rozmazávalo, akoby sa priam vlnilo, čo mu prišlo mierne prehnané na to, že zadriemal len na pár sekúnd. Cítil sa skôr akoby minimálne na niekoľko minút tvrdo zaspal.

Vlnenie konečne ustalo a jemu sa podarilo zaostriť zrak na tabuľu s označením nasledujúcej zastávky. "MESIAC, za 0 hodín, 3 minúty, 54 sekúnd pozemského času". 53, 52, 51, odpočítavala čas tabuľa.

Zvláštne, neprespal žiadnu zastávku. Medzi jednotlivými zastávkami boli asi štvorminútové rozdiely, vyzeralo to, akoby električka len nedávno vyrazila z predošlej zastávky a to si myslel, že zadriemal tesne pred jej dorazením na Mesačnú...

Rozhliadol sa vôkol seba, na dopravnom prostriedku mu zrazu čosi nesedelo. Bolo to tu akési... väčšie, priestrannejšie, čistejšie, priam sterilnejšie - akoby električku počas jeho zadriemania priam vybielili! Bielučký strop osvetlený dlhými úzkymi neónovými lampami vyžarujúcimi tlmené svetlo - odkedy boli v električkách neónky? -, biela podlaha, biele sedadlá - i ním skúmaná žuvačka kamsi zmizla, prosto neuveriteľne dokonalá čistota, na prostriedok mestskej hromadnej dopravy priam nevídaná!

Začal sa zmätene obzerať vôkol seba. Stále sedel vzadu, no na neporovnateľne pohodlnejšom sedadle, okien nikde, zostali len bielo-biele, mierne zaoblené steny, pred ním porozsádzaných zopár cestujúcich. Bol tam pán s plešinou, vlastne bol zrazu úplne holohlavý, jeho holá hlava sa neprirodzene leskla. Zvláštne, pomyslel si.

Presunul svoj pohľad na ženu stojacu pri dverách, chystala sa vystupovať na najbližšej zastávke, jednou rukou sa držala bielej tyče, druhou si pri uchu pridŕžala drobučký krikľavo zelený telefón. "Ak zložím skúšky, naši mi sľúbili dovolenku na Merkúre! Skvelá motivácia, nie?" radovala sa dievčina do telefónu. Zvláštne, pomyslel si, pomaly sa ho začínala zmocňovať panika, srdce mu začínalo čoraz rýchlejšie byť.

Pán sediaci cez uličku si z vrecka vytiahol kovový kváder, z ktorého bola razom interaktívna modrastá obrazovka popísaná drobným písmom zoradeným v šiestich stĺpcoch. Palcové titulky na nej hlásali: "FENOMÉN ČASOPRIESTOROVÝCH TRHLÍN z neznámych príčin čoraz frekventovanejší". V zápätí sa v "novinách" objavila nová strana.

Peter sa začal nechápavo vrtieť na svojom mieste, čo sa to tu deje? Prespal nebodaj roky, storočia, je v budúcnosti?

Na billboarde pod tabuľou oznamujúcou dve minúty do príchodu na Mesiac, sa práve premietala akási upútavka. Sedel tam muž, tvár mu zdobil závoj vrások, hlavu koberec nakrátko zostrihaných vlasov. "V poslednej dobe sa čoraz častejšie stretávame s fenoménom trhlín v čase a priestore, vďaka ktorým sa do nášho času dostalo už stodvadsaťtri takzvaných "ľudí v nesprávnom čase na nesprávnom mieste". Časopriestorové trhliny si môžeme zjednodušene predstaviť ako tunely časom a priestorom. Ak sa človek práve vtedy, keď sa trhlina otvorí, náhodou nachádza na mieste, kde má trhlina jeden koniec, vtiahne ho do víru času a priestoru. V tom lepšom prípade, ak sa vo víre úplne nestratí, ho trhlina vyvedie na svojom opačnom konci, čo znamená v minulosti alebo budúcnosti na akomkoľvek mieste vo vesmíre. Veda dvadsiateho deviateho storočia natoľko pokročila, aby sme trhliny dokázali s deväťdesiat tri percentnou úspešnosťou predpokladať, čím takmer stopercentne obmedzujeme, aby do nich vpadali ľudia z nášho času, keďže veda minulosti by ich ešte nemusela dokázať vrátiť späť. V prípade opačnom, ak sa v našom čase vyskytne prípad človeka v nesprávnom čase na nesprávnom mieste číslo stodvadsať štyri, jednotky našich Časopriestorových hliadok sa na miesto jeho objavenia dostavia do niekoľkých minút a zabránia prípadnému prepuknutiu paniky..." a obrazovku sčernela, svietil na nej len nápis: "O fenoméne časopriestorových trhlín sa viac dozviete v špeciálnych televíznych novinách o 19:00:00 pozemského času"

Časopriestorové trhliny? Dvadsiate deviate storočie? Prípad číslo sto dvadsať štyri? Peter sa márne snažil pochopiť, čo sa stalo, niečo také bolo za hranicami jeho chápania! Bolo to predsa absurdné, absurdné! Prial si, aby tu tam tie jednotky boli čo najskôr, on už panikáril! "Absurdné, absurdné!" opakovalo sa mu to slovo stále a stále v mysli.

Jeho záchvat paniky zastavil až muž, ktorý sa z ničoho nič objavil pred tabuľou s nápisom: "MESIAC, o 0 hodín, 1 minútu, 3 sekundy pozemského času", "Kontrola cestovných lístkov," oznámil jeho monotónny hlas.

Revízor z budúcnosti, už len to mu chýbalo ku šťastiu! Trasúcimi sa rukami siahol do vrecka svojej mikiny, aby z neho vytiahol pokrkvaný pätnásťminútový lístok. Obracal drobný papierik v ruke, asi bol už stáročia neplatný...

Revízor akýmsi prístrojom, primodernými náramkovými hodinkami, skontroloval drobný čip, ktorý mu podal holohlavý pán a namieril si to priamo k Petrovi.

Najprv si ho prezrel od hlavy až po päty, zjavne mu prišlo náramne podivné jeho oblečenie - rifle a čierna mikina, ktoré sa v dvadsiatom deviatom storočí už zjavne nenosili. "Váš cestovný lístok, chlapče," vyzval ho.

Peter mu trasúcou sa rukou podal pokrčený papier. Revízor ho prekvapene obracal v rukách.
"Ehm," ozval sa Peter nesmelo, "Je-je ešte platný?"

Revízor k nemu zdvihol oči doteraz mimoriadne zaujaté skúmaním starodávneho cestovného lístka: "No, neviem, dajme tomu, že áno."

Petrovi odľahlo. Už tak bol v mimoriadne iracionálnej situácii, nepotreboval ju ziracionálniť ešte aj vyjednávaním pokuty.

"Ale," začal revízor a Petrovo už upokojujúce sa srdce opäť začalo prudšie biť, "je neprestupný. Kam cestujete?"

"Na-na konečnú." odvetil, cítil, ako mu po čele steká kvapka potu.

"Takže na Neptún, no to musíte na Mesiaci prestúpiť!" ozrejmil mu revízor, "To ste čierny pasažier, zlý cestovný lístok sa rovná žiadnemu cestovnému lístku!"

"A-ale..." srdce mu opäť tĺklo ako o dušu, chcel sa začať obraňovať, no revízor ho prerušil. Na tvári mu trónil úprimne nadšený úsmev: "Skvelé, vynikajúce, báječné! Konečne dáke vzrušenie v inak monotónnej práci! Čierneho pasažiera sme naposledy zaznamenali pred tristo deväťdesiatimi deviatimi rokmi! Chlapi z práce mi budú závidieť, práve ja som chytil čierneho pasažiera!"

Všetci ľudia sa ku nim zvedavo otočili, Peter si uvedomil, že holohlavý pán má uprostred čela tretie oko, hľadelo kamsi na stenu, zatiaľ čo jeho zvyšné dve oči skúmavo hľadeli na Petra. Nestihol na trojokého pána ani len neveriacky vyvaliť oči, revízor si opäť vynútil jeho pozornosť: "Poďte, chlapče, vypíšem vám pokutu!" usmial sa nadšene, "Nemáte v pláne útek alebo také niečo?" spýtal sa ho s rovnakým nadšením, ak nie väčším.

Peter len záporne pokrútil hlavou, na čo revízor priam skleslo poznamenal: "Škoda, to by bolo ešte väčšie vzrúšo..."

Peter na neho prekvapene hľadel, reakcie tohto chlapa mu prišli veľmi zvláštne, úplne opačné k chovaniu revízorov, ako ich on poznal.

"No tak, chlapče!" snažil sa ho revízor prebrať zo zasnívania, ruku mu položil na plece, "Chlapče?!" mierne ním zatriasol, "Chlapče, chlapče!" Zatriasol ním ešte raz.
A Peter sa zobudil...

Rozospatými očami prebehol po vozni. Opäť bol maličký, primerane špinavý, muž s plešinou mal plešinu, nebol lesklo holohlavý, pán s novinami čítal obyčajné papierové noviny, zrak mu padol na špinavú žuvačku na jednom z operadiel a ona tam bola! Nebol v žiadnej budúcnosti, bol vo svojej starej prítomnosti, bol to len strelený sen! Šialený sen, len a len sen! Zjavne by si, aspoň pre istotu, mal budúcu dvojhodinovku fyziky blicnúť...

"Chlapče, chlapče!" zatriasol ním revízor opäť, "Nebudem to viackrát opakovať, tvoj lístok, prosím!" zopakoval neprívetivým hlasom.

Peter k nemu konečne zdvihol pohľad, na tvári široký úsmev - bol taký šťastný, že netrčí niekde v vzdialenej budúcnosti, kde sú revízori vľúdni a priam nadšení z čiernych pasažierov. Aby muž potvrdil Petrove predstavy o revízoroch, obrátil sa ku akémusi mladíkovi postávajúcemu pri dverách: "A ty sa o nič nepokúšaj, mladý!" pohrozil mu zodvihnutým ukazovákom, "Tá dnešná mládež, akoby ste nemali pár drobných na cestovné! Alebo vám ide o ten adrenalín, ha? Vybavím tohto a hneď som pri tebe!" A opäť sa obrátil k Petrovi: "No tak, chlapče, nemám na teba celý deň, čaká ma istá neodkladná záležitosť, tak máš ten lístok alebo nie?"

Peter mu z radosťou ukázal ten drobný pokrkvaný papierik, ktorý zvieral v ruke. Revízor ho vyrovnal, tváriac sa pri tom primerane znechutene, akoby Peter znesvätil niečo posvätné. Prezrel si ho, tento raz bolo všetko, zdá sa, v poriadku, podával mu ho späť.

Peter sa na revízora konečne pozornejšie zadíval, zrazu mu ten chlapík prišiel odniekiaľ známy...

"Nepoznáme sa my náhodou?" akoby mu revízor čítal myšlienky, skúmal ho prísnym pohľadom.

Peter však záporne pokrútil hlavou. Možno mu sprva jeho tvár prišla povedomá, doteraz si ju však nezaradil. Asi sa len splietol a skutočne ho nikdy predtým nevidel... Revízor sa teda zvrtol na päte a podišiel k mladíkovi, ktorý stál pri dverách a nervózne poklopkával nohou.

Peter sa krátko zasmial, taký šialený sen! Električka zastala na ďalšej zastávke, čierny pasažier vystúpil za pätami s revízorom, Peter ešte začul, ako si šepká popod nos: "Prekliate víry, prečo práve mňa muselo vtiahnuť do minulosti, kde o trhlinách nemajú ešte ani len poňatia? Vo svojom čase som sa s kvantami čiernych pasažierov nemusel každodenne zapodievať! Sakra práca, prekliaty časopriestor..."



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Revízor budúcnosti: Ohodnoť poviedku ako v škole (1 - veľmi dobre, 5 - zle):

1
2
3
4
5

Komentáře

1 capepeidy capepeidy | Web | 4. května 2009 v 17:44 | Reagovat

mne sa zda ze si mala tam opis tej baby z buducnosti ale inak to bolo celkovo lepsie  ;-) a vsimla som si par veci ktoe si doplnila ako napr s tym ze si dalsiu fyziku blicne :) takze to bolo fajn

2 Hlas autorky [ Tilia ] Hlas autorky [ Tilia ] | E-mail | Web | 5. května 2009 v 20:39 | Reagovat

[1]: Hm, že "fajn", to ešte stále neznie dostatočne dobre :D. Ale ak to bolo lepšie aspoň o trochu, tak dobre :D. No a ten opis devy z budúcnosti som vyhodila preto, aby tam nebol nadbytok i tak nepotrebných opisov. Tebe sa to ale viacej páčilo s ním, dobre som pochopila :D?

3 Polly Polly | Web | 10. července 2009 v 15:21 | Reagovat

hihi..dakujem, som poctena, ze som nakola muzu xD
takze... bolo to take sci-fi podla mojho gusta xD a este aj vtipne.... zasa som to citala v buse a ked zacal v buducosti zmätene vytahovat svoj starucky cestovny listok, tak som sa nemohla ubranit tomu, ze som sa umievala od ucha k uchu a pani oproti na mna divne pozerala...a co je horsie, potom som sa zacala skerit a normalne zuby ukazovat, takze teta mala asi dost...
ked sa zobudil zo sna, tak som prezila vlnu sklamania, ale verila som, ze ty by si predsa takyto koniec neurobila ...a mala som pravdu, posledne revizorove keci ma zabili..naozaj dokonala pointa!!!! xD

4 Polly Polly | Web | 10. července 2009 v 15:21 | Reagovat

*nakopla muzu

5 Hlas autorky [Tilia] Hlas autorky [Tilia] | E-mail | Web | 11. července 2009 v 14:31 | Reagovat

[3]: Júúú, Polly, ani nevieš, ako si ma potešila tým, že sa to dalo až tak prežívať :D. Dííík!!

6 Cat Cat | Web | 19. září 2009 v 19:23 | Reagovat

Chcela si kritiku? Ja som povedala, že sa budem snažiť a budem zlá :3
Super nápad na poviedku, tvoj štýl písania sa mi veľmi páči. Ďalej sa mi páčilo to, že (teda podľa mojej zdegenerovanej mysle) on vlastne nespal, čo by bolo také to klasické poviedkové klišé, ale, že on vlastne v tej budúcnosti aj naozaj bol. Veľké plus.

Ale, nemôžem si pomôcť, ale niečo...niečo mi tam chýbalo. Ja neviem definovať čo. Asi taký šmrnc...alebo to môže byť tým...no neviem nakoľko si sa inšpirovala z príbehu z ktorého si sa inšpirovala (XD)...Je však možné, že tam chýba viac teba...tvojho námetu.

A ešte ďalšia vec...nie som síce blondína, mám iba blonďatý mozog, ale ja som naozaj nepochopila tomu poslednému odseku!! :-O :-D

7 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 19. září 2009 v 22:44 | Reagovat

[6]: A toto si akože zlá :D? A ja som sa už začala báť alebo čo a nakoniec povieš to, čo povieš :D!

No, to či spal alebo nespal, to je vlastne dosť otázne i pre mňa, netuším, či som to myslela vážne tak, že prosto nespal... Fakt to neviem, hoci to vyzerá skôr tak, že sa to fakt stalo a nespal :D. Ale je to skôr na čitateľovi, ako si to nakoniec vyloží. Znie to fakt divne, že vlastne ja osobne ako autor neviem, ako to skutočne bolo, ale to sa mi stáva často s mojimi dielami, čiže ja osobne som si zvykla ;-). Ale ten posledný nezrozumiteľný odstavec je vlastne skôr takým potvrdením toho, že Peter či ako sa volá hlavný hrdina, nespal. Pretože ten povedomý revízor prosto zašepkal svoje posťažovanie sa nad tým, že vlastne pochádza z budúcnosti, kde tiež robil revízora, no tam bola jeho práca nudná, lebo nikto necestoval na čierno :D. A pritom v danej časti poviedky z budúcnosti bol revízor priam nadšený, že sa do jeho monotónnej práce dostalo dákeho vzrušenia v podobe čierneho pasažiera :-D. Chcela som tak mierne poukázať na paradoxy života - ako človeku vadí stereotyp. Ale ja píšem ako blondína, čiže chápem, že sem-tam či skôr takmer vždy, som nezrozumiteľná :D. Vždy to chcem napísať úplne inak, tak dokonale, ale nepodarí sa mi obsiahnuť to tak dôkladne, ako chcem...

Čiže chýbam ja, chýba taký ten môj šmrnc? To inak ani nie je kritika, pretože vravíš, že mám dáky šmrnc :D! Ja inak často píšem na základe inšpirácie z iných príbehov a podobne, no snažím sa do dielka vopchať svoj pohľad na danú tému... Čiže vyvstáva otázka, či sú tie čisto moje nápady na dielka lepšie, ako dielka inšpirované inými dielkami... Zaujímavá téma :-D!

Opäť raz dík za kritiku, hoci si nebola moc presná ("ale niečo... niečo mi tam chýbalo.") ale snažila si sa :D. Mne toľkokrát pri čítaní poviedok na nete tiež prosto dáke to NIEČO chýba, no just to neviem identifikovať... A možno len nenachádzam správnych slov, o svojej biednej slovnej zásobe viem. Čo je inak dosť hlúpy nedostatok - obmedzená slovná zásoba - na človek,a čo sa hrá na pseudospisovateľa :-D

8 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 19. září 2009 v 22:46 | Reagovat

[7]: - ty kokso, to je inak aký zaujímavý komentár, nemá ani hlavu, ani pätu a furt sa opakujem :-D

9 Cat Cat | Web | 20. září 2009 v 14:51 | Reagovat

[7]: Aj ja som robila tú chybu, že som vždy robila poviedy podľa niekoho inej poviedky. Vždy som sa inšpirovala, ale nikdy neboli tak kvalitné ako som chcela. Nebol to proste originál!  ;-)

10 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 28. září 2009 v 23:10 | Reagovat

[9]: Ale každá inšpirácia prichádza z dákeho už jestvujúceho podnetu. Keď sa ti niečo stane, niečo vidíš, niečo čítaš, môžeš sa inšpirovať a potom sa to pozvŕta takým smerom, že sa to na podnet ani len nepodobá :D! Ale chápem, ako to myslíš, chápem... No vždy musíš mať dáky reálny podnet, preto vlastne originalita nejestvuje. Chápeš, ako to myslím? Vidíš fľak na koberci a niečo ťa napadne a už píšeš. Fľak je reálny podnet (hoci ako príklad dosť nereálny - kto by písal o fľakoch :D?) a už to ide :D. Ale my vravíme o čítaní Barryho Trottera, kde vystupuje postava McGooglová a teba napadne sci-fi vec (lebo rada čítaš Douglasa) s hlavným hrdinom menom Google. Barry Trotter bol podnet, ale s príbehom o výskume paradoxov vo vzdialenej budúcnosti nemá nič spoločné :D. Ak to vezmeme z tohto pohľadu, nemožno povedať, že príbeh o Googlovi nebude aspoň ako-tak originál! Chápeš, ako to myslím? Ja nie, zamotávam sa :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama