Predslov k hľadaniu raja

19. května 2009 v 13:30 | Zina Sykorská |  Koncepty
A
 máme tu ďalšie obohatenie konceptovej rubriky v podobe predslovu, čiže prvej časti s doslovným názvom Predslov, diela pomenovaného Raj uprostred pekla. Motiváciou k napísaniu tohto dielka mi bolo viacero podnetov. V provom rade samotná fráza "raj uprostred pekla", obsiahnutá aj v názve, ktorá odznela v istom diele Twilight ságy pani S. Meyerovej (myslím, že to bola druhá kniha - New moon/Nový měsíc/Nov), hoci moje dielko samotné má s vlkolakmi či upírmi spoločné akurát tak nič. Má však spoločné priam všetko s rajom, peklom a samotnou centralizáciou raja v pekle - a hneď sa aj dozviete, ako presne raj a peklo s týmto všetkým súvisí, ešte však musím dorozoberať tie stimuly...

Druhým bolo, u mňa ako inak, isté anime, presnejšie Zombie Loan, v ktorom postava chutného bishie génia spáchala samovraždu len z toho dôvodu, že sa nudila, že ju tento svet nudil. Čo ma veľmi fascinovalo, ako by ste v poviedke Raj uprostred pekla videli, keby ste ju čítali (Predslov si vlastne prečítate, takže možno aj trošku uvidíte, nakuknete).

A do tretice - som filozof-amatér, často zmätený týmto svetom, životom a všetkým okolo toho. Preto som pociťovala potrebu takto zmätočne si zafilozofovať i v dákom svojom dielku, navždy zaznamenať moju chaotickú filozofiu života neskúseného dospievajúceho večného dieťaťa. A tým sa dostávame aj k dôvodu, prečo sa na tomto blogu dočítate len úvodu k Raju uprostred pekla - toto dielko totižto priveľmi podrobne zachytáva a rozpytváva moje často šialené nazeranie na tento svet, netaktne sa pchá do filozofie, hoci sa v nej nevyzná natoľko dobre, aby sa do nej pchať mohlo, vlastne neúctivo zabŕda i do literatúry a vôbec do všetkého, do čoho sa mu zabrdnúť zachce. A myslím, že na takéto netaktné správanie sa nikto nie je ani zvedavý. Veď dielko samo o sebe nemá takmer žiaden dej, akciu, je to taký experiment, zachytenie rozporuplnej duše mladého človeka, ktorý si musí ujasniť, kde je vlastne sever a kde juh, hoci sa už dávno nachádza na mieste, kde na svetových stranách nezáleží...

Dobre, vovediem vás stručne do deja, pretože som dáka zhovorčivá a okrem toho mám svoje zvieratko - Mirrena Shaylera veľmi rada. A keďže sa jeho dobrodružstiev v plnom rozsahu asi nedočkáte, môžem si dovoliť tú riedku omáčočku okolo jeho maličkosti... Mirren Shayler, respektíve Ren, znudený študent istej nudnej strednej školy, ktorý dostal do vienka dvojfarebné oči, ktorými, okorenenými jemu typickým úškrnom, s obľubou desí ľudí. A to je náš hlavný hrdina, ktorý po jednej hodine filozofie dostane šialený nápad vyskúšať si istú práve dopreberanú filozofiu na vlastnú päsť skutočne bizardným spôsobom... A zašepkaním jeho posledných slov v ľúbozvučnej latinčine sa dostávame ku koncu Predslovu... A nasleduje jadro príbehu, tzv. Dráma, z ktorej mám nateraz napísaných len necelých osem dejstiev (dejstvo = typická kapitola, len pre názov druhej časti dielka á la Dráma majú kapitoly symbolické označenie "dejstvá")...

Oddeľovač


RAJ UPROSTRED PEKLA


Predslov

Úvod
Dvaja filozofi



"Esse est percipi..." triedou sa ozýval monotónny hlas drobného šedivého starca, na hlave mu zostalo len zopár chumáčov vlasov, jeho tvár zdobil závoj vrások, na špičke nosa mu sedeli okuliare bez rámov, svojimi múdrymi sivými očami spoza nich hľadel na znudených študentov, "Berkeley tak smeroval k solipsizmu, z latinského "iba ja sám"..."

Prechádzal sa po triede snažiac sa upútať pozornosť dnes už ničím nezaujatých študentov. Ležali na laviciach a vyspávali, nezainteresovane si čarbali po okrajoch zošitov či na drevené dosky svojich stolov, alebo radšej debatovali so svojimi susedmi, akoby ani neboli na riadnom vyučovaní. Len zopár z nich skutočne sledovalo výklad staručkého profesora v sivom obleku aj s motýlikom, našli sa i zo dvaja, ktorí ho počúvali s nepredstieraným záujmom.

Starec sa stále nevzdával: "Podľa neho realitu sveta zabezpečujem svojimi zmyslami práve a iba ja. Ak vidím tabuľu vo vašej triede," ukázal na ňu pravou rukou, "je to dôkaz toho, že táto tabuľa reálne existuje. Ale čo mi zaručí jej existenciu, ak ju nebudem vidieť, ak vyjdem na chodbu? Znamená to, že tabuľa zmizne, prestane existovať? Len preto, že si jej existenciu nemôžem overiť na vlastné oči? Na druhej strane, ak si to neoverím, ako si môžem byť stopercentne istý, že skutočne existuje? A čo mi potom zaručí, že po svete behá i pán Boison, ak na víkend odídeme domov?" položil ruku na hlavu jednému zo spiacich študentov, až sebou dotyčný pri tomto nečakanom dotyku trhol a začal sa zmätene obzerať vôkol seba, čo pobavilo tú hŕstku žiakov, čo ako-tak dávala pozor.

"Ak nepočujem, nevidím, nemôžem sa dotknúť žiadneho človeka, nemám jasný dôkaz o tom, že na tomto svete nie som sám. A napriek tomu nie som taký narcis, aby som si myslel, že reálne existujem len ja, ja, nikto iný než ja," jeho vtip sa vyhol účinku, "Ani pán Berkley nebol, preto zaviedol všeobecného vnímateľa. Boh vidí veci, zvieratá, ľudí - všetko a každého a to vždy a všade, on zaručuje, že nič či nikto nezmizne, keď ho ja osobne nevidím," premeral si celú triedu hľadajúc čo i len štipku záujmu v ich nezúčastnených tvárach. "Možno sa vám táto teória zdá mierne pritiahnutá za vlasy - nevidím, preto neexistuje, skúste si ju však zobrať skôr z toho metaforického hľadiska. Ja zaručujem realitu sveta, či už som vyťaženým študentom, znudeným úradníkom alebo uponáhľaným biznismenom. Existencia i toho najnepotrebnejšieho človeka má preto zmysel - i bezdomovca spiaceho pod mostom, ktorý zaručuje existenciu daného mosta."

Otočil sa k nim chrbtom a pomaly kráčal k svojmu stolu, stále pokračujúc v prednáške: "Alebo sa na Berkeleyeho teóriu pozrime z iného hľadiska - každý človek má potom svoj vlastný svet, ktorý vníma inak ako ostatní. Pre astronauta je jeho svetom celý vesmír, cestovateľ má celú zemeguľu, mne stačí i toto mesto," zastal za stolom, opäť otočený tvárou k nim, hoci pohľad mu smeroval ku knihám a iným materiálom, ktoré si priniesol so sebou a ktoré teraz ležali porozhadzované po katedre, začal ich zbierať. Až keď urovnával kôpku, ktorá vznikla, zdvihol zrak: "Pán Shayler?"

Pozeral sa priamo na chlapca sediaceho vzadu pri okne, ktorý nezainteresovane hľadel von na belasú oblohu, brada podopretá dlaňou. Napriek tomu, že nevyzeral, že by dával pozor, profesor dobre vedel, že Shayler Mirren patrí k jeho najvernejším poslucháčom.

Mirren alebo Ren, ako sa radšej nechával oslovovať, pretože to, predsa len, znelo o čosi mužnejšie, presmeroval pohľad z okna na šedivého profesora. Len málokto sa vydržal pozerať do jeho očí - jedno mal ľadovo modré, druhé sýtozelené, a to väčšinu ľudí priam desilo, starec však neuhol: "Aký je váš výklad Berkeleyeho teórie?"

"Keby som realitu sveta určoval ja, môj svet by určite nebol takýto... nudný," prehovoril monotónnym hlasom. Málokto jeho odpovedi venoval pozornosť, diskusie týchto dvoch nadšených filozofov, ktoré niekedy zakončovali hodiny filozofie, už nikoho neprekvapovali ani nezaujímali.

"Váš svet je stále nudne šedivý?" zasmial sa profesor.

"Antracitový," potvrdil Ren. Uškŕňal sa, ako to mal vo zvyku, čo ľudí desilo snáď ešte viac ako jeho nezvyčajne sfarbené oči.

"A ako sa vám pozdáva riešenie všeobecným vnímateľom?" pokračoval starec v diskusii, hoci mierne zmenil tému, tú predošlú snáď stihli podrobne rozobrať na konci inej hodiny.

"Boh," povzdychol si Ren, "Už antickí filozofi dokonale vystihli iracionalitu jeho existencie, celú stredovekú filozofiu považujem za bezpredmetnú," založil si ruky na prsiach.

"Ateizmus na štýl Epikura..." pokýval starec hlavou. Aj teraz dobre vedel, o čom je reč, "Zdá sa, že vaše názory sa tak často nemenia..."

"Nuda," pokrčil Ren plecami. Nuda, zopakoval si v mysli. Tento svet je čím ďalej, tým viacej nudnejší...


Poznámka: To, ako Berkeley-ho filozofiu solipsizmu vykladá starý profesor v tomto dielku, nemusí byť jej presným výkladom! Hoci som istým spôsobom fanúšikom múdreho pána Berkeley-ho, jeho teórie som bližšie ako v škole neštudovala. Tu použitý výklad sa takmer doslovne zhoduje s výkladom našej profesorky náuky o spoločnosti, ktorá nám laicky vysvetľovala solipsizmus na onom príklade s tabuľou v treťom (myslím) ročníku na gymnáziu. Za akékoľvek väčšie nezhody so skutočným učením pána Berkeley-ho preto neručím - ale takto nás to učia v škole, tak to aspoň sčasti musí byť aj pravda. Ďakujem za pochopenie.


Záver
Šeď života



Ren si pomaly vykračoval krížom cez školský dvor, ruky skryté vo vreckách sivých elegantných nohavíc školskej uniformy. Tmavomodrý šál, ktorý mal narýchlo omotaný okolo krku, za ním povieval, fúkal studený vietor, ktorý mu z dlhších hnedých vlasov urobil vtáčie hniezdo. Bol len začiatok jesene, no stihlo sa riadne ochladiť. Napriek tomu sa Renovi v skrini ešte nechcelo hľadať bundu, triasol sa len v bledomodrom saku s nášivkou školského erbu na náprsnom vrecku, ktoré mu krčil popruh školskej tašky, čo sa mu pohojdávala po boku.

Na dvore nebolo veľa študentov, väčšina z nich už dávno sedela na vyučovaní. Ren mal voľnú hodinu, nemal sa kam ponáhľať. Vlastne netušil, čo bude tých šesťdesiat minút robiť. Preto uprostred dvora znenazdajky zastal, rozhliadal sa vôkol seba, pomaly sa pri tom otáčajúc okolo vlastnej osi.

Kam sa zašije? Všetky lavičky boli obsadené podobne znudenými študentmi, tisli sa na nich k sebe, bola zima. Pohľad mu zavadil o jednu z budov školského areálu, mala tri poschodia, jej rovná strecha bola zaliata slnkom. Nemal aerofóbiu, vyzeralo to, že aspoň tam je teplo a na teraz i prázdno - slabú antropofóbiu azda mal...

fairytales.blog.cz

Ren sedel na okraji strechy, chrbtom opretý o nízky múrik, ktorý strechu lemoval po celom jej obvode. Do tváre a na krk mu dopadalo ostré slnečné svetlo, ktoré sa z posledných síl snažilo zohriať studený jesenný svet, tienil si preto zošitom z matematiky. Roztvorený ho držal pred sebou ako slnečník, našťastie i z tej diaľky dokázal prečítať svoj doktorský škrabopis.

Čakala ho písomka - výroková logika. Výrok je každá oznamovacia veta, o ktorej má zmysel uvažovať, či je pravdivá alebo nepravdivá. Hypotéza je výrok, ktorého pravdivostnú hodnotu nevieme určiť, hoci je pravdivý alebo nepravdivý... Nuda...

Zatvoril zošit a zvesil ruky, tvár mu zalialo slnko, musel zavrieť oči. Zvuky okolitého sveta utíchali nahradené jeho vlastnými myšlienkami.

Teraz nič nevidí, teraz nič nepočuje. Prestal svet okolo neho preto skutočne existovať? Prudko otvoril oči, akoby dúfal, že sa ocitne v bielej prázdnote ničoty.

Ale svet tam stále bol - strecha školy obohnaná nízkym múrom, spoza ktorej vykúkal slnečný kotúč, belasá obloha nad zalesnenými kopcami týčiacimi sa v diaľke, nad hlavou mu preletel kŕdeľ akýchsi vtákov, tlmené hlasy z tried pod ním...

Sám pre seba sa zasmial. Úžasná hypotéza! Ako sa dá dokázať, že kým svet nevníma, svet neexistuje, keď na overenie tejto teórie potrebuje vnímať?

Keby svet existoval len vtedy, kedy by ho chcel vnímať a len taký, aký by ho chcel vnímať... Vietor sa mu hral s vlasmi, otvoril si zošit z matematiky a listoval v ňom, snažiac sa premeniť dáku hypotézu na pravdivý výrok. Čas pomaly plynul...

Ren sa postavil, otočil sa slnku chrbtom. Oprel sa o nízky múr a vyklonil sa dole. Svet pod ním nebol taký malý, budova školy nebola taká vysoká, rozoznal by jednotlivých študentov pobehujúcich po školskom dvore, keby niektorého z nich poznal. Slnečné lúče mu zohrievali chrbát, papier si stále čosi šuškal s vetrom, "If I were granted three wishes I would..." ozývalo sa z ktorejsi triedy...

Svoj pohľad presmeroval do diaľav, za hranice školského pozemku obkľúčeného pásom listnatého lesa, ktorý na východe narúšala šeď kamenných budov malého mesta. A svet si pokračoval ďalej, v záplave zelenej hory s bielošedými fľakmi civilizácie až k obzoru obrúbenému hradbou nevysokých kopcov. Tam sa zeleň stýkala s modrotou nekonečnej oblohy.

No on ten modrozelený svet videl sivo. Neexistoval v ňom žiaden farebný bod, všetko splývalo do nudnej šede. Už dlho sa nudil v tomto prenudnom svete, zmysel už dávno stratil zmysel... Nuda...

Zadíval sa dole, pod seba, na sivý betón školského dvora. Sivý, sivý ako zvyšok sveta... Keď prestanem existovať ja, prestane existovať i celý tento nudný svet...

"Aut vincere aut mori..." zašepkal.

Oddeľovač

Kto sa dočítal až ku koncu a nestihol sa pri tom zblázniť, tomu blahoželám! Vidíte, práve pre toto sa k zvyšku dielka radšej nedostanete, aj vás, ktorí ešte dokážete čítať tieto riadky, by po dlhšom vystavení Renovmu vplyvu totiž mohla odviesť záchranka v zvieracej kazajke rovno na psychiatriu! Neviem, či ste si hneď a jednoznačne uvedomili, že Ren z tej strechy po zašepkaní svojich posledných slov (ale na to, že sú posledné, som vás upozornila v úvode) jednoducho skočil... Ono si to vlastne nemusíte uvedomiť hneď, snáď vás osvieti časom, pretože Dráma (t.j. druhá časť príbehu) začína Renovým prebudením sa v púšti. Respektíve v pekle, pretože moje peklo v tejto poviedke predstavuje bezútešná pustá púšť, v ktorej neplynie čas, v ktorej sa ľahko stratíte, v ktorej môžete naveky blúdiť hľadajúc tú oázu, ktorú skrýva každá taká suchá pustatina... A v tomto prípade je onou oázou samotný raj. Aj nečistá duša má právo nájsť svoj pokoj, stačí nájsť raj, stačí nájsť raj uprostred pekla... A tak sa Ren prebúdza pred jednou z brán, ktorými vchádzajú duše do pekla a pomaly sa zorientováva v tom kde je a čo musí urobiť. Pri bráne stretáva tajomného muža, ktorý vyzerá ako anjel, za ktorého ho všetci aj považujú. Nasleduje drobný konflikt, po ktorom sa predsa len vydávajú hľadať raj spolu... Cestou sa zastavia v meste mŕtvych Ara Mire a stretnú sa so siedmymi smrteľnými hriechmi... A to všetko prešpikované mojimi skazenými filozofiami a odkazmi na Drakóna, Zolu, Exupéryho a kade-koho... No prosto totálny chaos!

A ten, kto ešte stále nemá dosť... Existuje vôbec niekto taký? Pretože na nátlak verejnosti by som sa s Renom skutočne mohla i viacej "popýšiť"...



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 capepeidy capepeidy | Web | 20. května 2009 v 9:31 | Reagovat

takze a natlak je na svete mne sa ta filozofia pacila a precitala siom to az do konca aj ked pri uvode sa mi zdalo ze hovoris o nejakej babe tym poukazujem na to jeho mneo ale potom mi to doplo pacilo sa mi to aj v druhjej casti na konci by bolo lepsie slovko "sedej" skor ako "sede" a este by som zmenila to slovko nicota ale to neviem presne kde teraz a daktorym tym cudokrajnim vetam mi nedopinalo ale nevedi pochopila som :-D a tak dalej mozes pokkracovat(to je akoze ten natlak  :D )

2 Hlas autorky [ Tilia ] Hlas autorky [ Tilia ] | E-mail | Web | 20. května 2009 v 10:54 | Reagovat

[1]: Jééé, ty si na nete, zlato, a strácaš čas mojimi psycho úvahami :-D!! No, ono sú tie cudzokrajné vety práve jedným z tých problémov, často tam dačo také trepnem a bojím sa, že to niekto nepochopí, lebo tak, ako to chápem ja, to asi nik iný už nechápe :D. Neviem, rozmýšľala som aj nad vysvetlivkami... Ale až na konci, chápeš, najprv chcem prinútiť človeka samého nad tým uvažovať, až potom mu na zlatej tácke naservírovať, ako vlastne rozmýšľať mal :D. Fíha, superný nátlak ;-)! Ale ja som sa miesto učenia včera hrajkala s tými ôsmymi kapitolami, čo mám napísané a hrozne sa mi to páčilo, takže uvidíme :D...

3 capepeidy capepeidy | Web | 22. května 2009 v 13:13 | Reagovat

jupi ale inac takto prezradzat svoj plan:) ale ber to pozitivne inac ja cas nestracam ale uzitocne spotrebuvam:))ziaden strach

4 Hlas autorky [ Tilia ] Hlas autorky [ Tilia ] | E-mail | Web | 22. května 2009 v 15:22 | Reagovat

[3]: No neviem neviem nestrácaním času u mňa na blogu :D. Kde ty inak chodíš na ten net? V škole? Či už vám ide?

5 Crazy Crazy | 1. září 2009 v 11:35 | Reagovat

Je to zaujímavý nápad, páčilo by sa mi to čítať ďalej :) Toto bolo napísané úplne perfektne, ešte keby som tie tvoje diela mala v takej knižnej väzbe, aby som to mohla čítať pekne v posteli...a bolo by to ono! :D

6 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 1. září 2009 v 14:25 | Reagovat

[5]: Tebe sa to páči O_O? A až tak veľmi, že by si prijal knižné vydanie?! Ono je to dokonalý experiment. Priveľmi filozofický a pritom primálo... :D :-D :-P

7 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 1. září 2009 v 15:16 | Reagovat

*... že by si prijala...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama