Zina

21. května 2009 v 17:34 | Zina Sykorská |  Denník básnika
P
ôvodne som ju sem ani nechcela dať, no keďže sa volá doslovne Zina, na oslavu menín Ziny sa akosi hodí *wink*. Ide o báseň, ktorou začína prvá kniha Denníka básnika, čiže Zina, a je taktiež mierne depresívnejšia, hoci si dovolím tvrdiť, že nie až tak veľmi, ako doterajší obsah poetickej rubriky na tomto blogu. Takže moju spriaznenú spisovateľskú dušičku, slečnu C., by mohla konečne o čosi viac nadchnúť, ako tie predošlé pridepresívne počiny...

Oddeľovač


Z I N A


Spätne si čítam svoje básne
a čudujem sa, kto ich napísal.
Kto natoľko zlomené srdce mal,
kto toľkokrát zomieral?

O čom to stále píše tá osoba,
kto to vlastne je a čo tu hľadá?
Nie som to ja, ja som iná,
nie som taká neúprimná.

Kto za mňa píše tieto slová, tieto riadky,
kto mení obyčajné dni v sviatky?

Ktosi berie mi život,
celý vziať si ho musí,
a ten človek veľmi sa mi hnusí...

Ničí ma, pomaly ale isto,
škripot pera v bielych listoch,
opäť je tu.
Čaká na odvetu,
neľútostný boj,
uväznený medzi životom a smrťou,
svetlom a tmou,
nebom a temnotou...

Čo sa mi to stalo,
myslím vo veršoch,
o uslzených deťoch, párik milencov,
a to čaká ma život sám...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 capepeidy capepeidy | Web | 22. května 2009 v 13:09 | Reagovat

az na ten koniec som nedychala o tejto hodime urcite rec lebo my povies co si tym PRESNE chcela povedat....kokso bratal fakt asik naj ale este jedna je moja oblubena ale tato mi vyrazila dych na najdlchsi cas :-P

2 Hlas autorky [ Tilia ] Hlas autorky [ Tilia ] | E-mail | Web | 22. května 2009 v 13:33 | Reagovat

Ale mňa sa nemôžeš pýtať, čo som tým chcela povedať, ja nikdy neviem, čo som tým chcela povedať, možno o tom to práve je, je miestami mám pocit, akoby to za mňa priam písal niekto iný!! Nepamätáš si, ako si mi raz vysvetlila moje vlastné dielo (také s parkom a depresívnou devou a diablom či čo...) a mala si pravdu?! Okrem toho to bolo dávno a o5 v depresívnejšej nálade. Ale dík za pochvalu, jééé :-)

3 Crazy Crazy | Web | 19. července 2009 v 1:59 | Reagovat

Mala som pocit, že si nezažila zlomené srdce ^^ Alebo snáď hej?  ;-) No ja len kvôli tvojmu postoju k Belle a tak...  :D Inak je to zaujímavé a..depresívne ^^ Ale čo už, ja mám také proste rada  :-)

4 Hlas autorky [Tilia] Hlas autorky [Tilia] | E-mail | Web | 19. července 2009 v 21:34 | Reagovat

[3]: Tak fakt že správne polámané srdiečko som, ako som už vravela, zasa nezažila, ale aj mne sa garconi páčia a tiež mi robia oštaru :D. Podaktoré básne sú, samozrejme, menšia depka z chlapa, ale... Vlastne, vezmi si, že zlomené a snáď ani nalomené srdce som ešte nemala a... Aha, ako prežívam čo i len také malé trápenia s chlapmi a potom sa tej Belle ešte čudujem, že ona tak prežívala totálnu stratu milovaného O_O :D :-D!

5 Lucy Lucy | E-mail | Web | 31. srpna 2009 v 20:44 | Reagovat

takze, dievcatko, chcem pisat ako ty... neuveritelne nadherne... skoro slzicky.. a mna zatial rozplakal len botto... nad tymto budem musiet skutocne dlho premyslat... jedine co mi mozno trosilinku vadi je, ze posledny vers  sa nerymuje... ja totiz strasne odsudzujem volny vers, ale toto volny vers nie je, takze v poho.. idem si to znovu precitatD

6 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 1. září 2009 v 2:34 | Reagovat

[5]: Ja mám tiež rada rýmy, ale nie som úplne ani proti voľnému veršu a takým tým modernejším básničkám :D. Posledný verš tam je akosi... navyše, ako taká čerešnička na torte, preto sa už nemá s čím rýmovať... Počkať, aj ja si to prečítam ešte raz... Hm... Čítala som si ešte aj komentáre a ako vidím, i slečne C. bol ten koniec akýsi... podivný... Teda, tebe vadil skôr ten nerým ako konkrétny koniec, ale asi budem musieť prehodnotiť celý koniec... Hoci ja pomerne nerada upravujem svoje básne - také, ako som to cítila, sú len v prvej verzii, potom ich upravujem nie podľa pocitu, ale podľa výzoru a to v konečnom dôsledku môže aj uškodiť... Na myšlienke isto... Vieš, preto sa mi aj básne zle hodnotia - ide o výpoveď autora, ako to on cíti, prežíva, príde mi hlúpe kritizovať... pocity. A veľmi pekne ďakujem za kompliment, za prekrásny kompliment - až ma dojal, fakt! ^///^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama