Popol, prach a piesok

9. září 2009 v 5:40 | Zina Sykorská |  Denník básnika
V
iete, prečo mám tak neuveriteľne rada práve túto pseudobáseň? Pretože ide o moju prvotinu! Vlastne to nie je prvotina v pravom zmysle slova - je to len prvotina po rokoch. Ja som totižto začínala s písaním poézie. Vlastne, poézia ako poézia - hlúpe detské básničky, ktoré nedávali zmysel, najmä aby sa rýmovali a na(ne)šťastie sa ani jedna z nich nezachovala... Potom som prešla na prózu - najprv triviálne rozprávky, neskôr som bola mierne inovatívnejšia. Potom sme písali básne v škole, tiež to nebolo nič hlboké. Nasledovalo Gemini. A pauza... Hádam až niekoľkoročná - dvoj? Som predsa dáky blíženec! - ľahko sa nadchnem pre nové veci, no ešte ľahšie ma omrzia... Potom som však akosi opäť začala písať, no už iba prózu. Až jedného krásneho dňa - a to sčista jasna - prišiel Popol, prach a piesok...

A koho by zaujímal aktuálny stav - cez prázdniny som nič poriadne nenapísala, veršovaniu sa nevenujem snáď pol roka... Ak niekde uvidíte Dominika, pošlite ho prvou triedou na moju adresu, a to expresne! Alebo až druhou - nech sa poučí, bídak jeden, takto sa flákať po svete, keď ho potrebujem!


Oddeľovač

Popol, prach a piesok


Vietor roztiekol popol našich hriechov,
zbytočné spomienky odvial čas.
Prach z môjho srdca zmiešaný s krvou
usádza sa ti na perách.

Atramentové machule na stránkach mojej duše,
šíp vystrelený z tvojej kuše,
zažltnuté ruže,
zomrime v objatí.

Čas sa kráti, skráti, stratí,
prevrátiš presýpacie hodiny.
Vlky slastne vyjú na mesiac,
cvrčky spievajú tichú baladu,
noc je taká tmavá, že nevidíš ani tmu.
Posledná myšlienka patrí tebe,
za teba hyniem...



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama