Druhá kapitola: Spoločný osud

5. ledna 2010 v 5:47 | Zina Sykorská |  Slza a osud
L
acrima sedela pred školskou jedálňou - počas teplých dní, akým bol i tento, charitskí študenti mohli obedovať i vonku na slnku. Rima si obsadila jeden z najzašitejších stolov, aby nikomu nezavadzala - jej kamošky mali, bohužiaľ, dnešnú obedňajšiu prestávku po inej vyučovacej hodine, takže bola odkázaná na obed osamote. Zamyslene hľadela kamsi pred seba, cez slamku hlasno sŕkala svoj obľúbený mliečny koktail. Z tranzu ju neprebralo ani to, keď si ku nej znenazdajky niekto prisadol. Trvalo hodnú chvíľku, kým si uvedomila, že jej výhľad do blba zastrela čiasi hruď. A keď tú hruď konečne identifikovala, zabehlo jej a hlasno sa rozkašľala...

"Si v poriadku?" pýtal sa ustarostene dotyčný, "Prepáč, nechcel som ťa vydesiť. Ja viem, mohol som sa spýtať, či tu máš voľné." Kašeľ pomaly utíchal, hoci vystrašený výraz jej tváre sa nezmenil.

Arter, pretože to, samozrejme, bol on, akokoľvek neuveriteľne to znelo, sa snažil odľahčiť situáciu svojim krásnym úsmevom. Čo vôbec nepomáhalo - z takto prejavenej úžasnosti jeho oslnivej osobnosti Lacrima doslova strácala rozum.

Gavalier sa teda postavil a pokorne sa spýtal: "Smiem si ku slečne prisadnúť?"

Rima sa takmer opäť začala dusiť, našťastie zo seba stihla dostať koktavé: "Ja-jasné, sam-samozrejme!"

A tak teraz sedeli oproti sebe a usmievali sa, ona akosi rozpačito, on sebavedomo ako vždy.


"Nedokončili sme náš predošlý rozhovor," začal, "Vždy sa mi niekde stratíš," zasmial sa.

O čom to, preboha, hovorí?, pomyslela si Lacrima. Bola z neho riadne zmätená - aké "vždy"? Žeby... Žeby sa jej sen stal skutočnosťou a ona sa páčila najkrajšiemu chalanovi na celej škole? Ale také pekné nebývali ani sny!

"Voláš sa Lacrima, však?" spýtal sa jej, očividne mu jej strach z neho samého vôbec nevadil, "Krásne meno. Hodí sa ku takej krásnej babe," Lacrima sa červenala čím ďalej, tým viacej, "Ja som Arter, Arter Reiss."

Čo ona dobre vedela - vedela o ňom takmer všetko! Že je jedináčik, že je od nej o dva roky starší, že chodí do 4.D triedy, že na Charitke o rok končí, že nebýva na internáte, ale má v meste vlastný byt, kde často usporadúva bujaré večierky. Že jeho obľúbeným predmetom je literatúra, že píše do školských novín (výstrižky jeho článkov mala založené v denníku), že hrá za školu futbal, že jeho obľúbené jedlo je hamburger s hranolkami, ktoré mal i teraz na obed, že počas svojho účinkovania na Charitke chodil presne so sto päťdesiatimi troma babami - s niektorými nie viac ako deň, s inými aj celý rok, takmer vždy s viacerými naraz...

"Lacrima, počúvaš ma vôbec?" spýtal sa pobavene.

Lacrima opäť čumela kamsi do blba, svoj pohľad by však okamžite presmerovala na Artera, keby si nevšimla, že krížom cez školský dvor prechádza... Kto iný ako ON! Ten neznámy, podivný chalan, ktorého videla len zo trikrát v živote!

Ani nerozmýšľala, čo vlastne robí, prudko vstala, až takmer vyliala svoj i Arterov pohár, a zakričala na neho prosté: "Hej, ty!" Nevedela, prečo ju oný chalan tak zaujíma, jednoducho pridlho pútal jej pozornosť, chcela konečne vedieť, kto to je. Arter bol zmätený, spýtavo pozrel smerom, ktorým sa pozerala i ona.

Ten chalan sa otočil, hoci bol školský dvor plný študentov a ona mohla kričať na ktoréhokoľvek z nich, on akoby vedel, že kričí práve na neho. Bolo to len na chvíľu, hneď pokračoval v ceste, chcúc sa tváriť, že predsa len nevie, komu bolo volanie adresované, akoby bol len zvedavý, kto to po kom vykrikuje. A možno i bol, hoci jeho pohľad vravel niečo úplne iné.

Kto vie, kde sa v Lacrime vzala toľká odhodlanosť a odvaha, vždy to bola taká hanblivá sivá myška, veď i Arter si to všimol - nadviazať s ňou kontakt ho stálo toľko námahy! No on to rád podstúpil, za to mu to hádam stálo... Veď sa mu páčila už celé veky! Mal takú smolu, že on jej nie. Teda, na základe jej strohých reakcií si to aspoň myslel.

Prosto sa za dotyčným rozbehla, kričiac pri tom: "Hej, počkaj!" Artera tam nechala sedieť, akoby na neho zabudla. Vlastne aj zabudla, nateraz mala hlavu plnú kohosi iného...

A ten ktosi iný asi nemal chuť naháňať sa s ňou po celom areály školy, preto vôbec nezrýchlil svoj pokojný pomalý krok. Alebo skutočne nevedel, že kričala na neho, že beží za ním... Preto ho čoskoro dobehla a schytila za rameno, aby zastal. Otočil sa k nej, výraz jeho tváre bol kamenný - nebol šokovaný, naštvaný ani nadšený, že ho ktosi prenasleduje, bol dokonale... nijaký.

Lacrima tam len stála, na tvári spýtavý pohľad, jej ruka pevne zvierala jeho plece. Mal také krásne čierne oči, až ju ich pohľad odzbrojil. Bolo v nich čosi neopísateľne tajomné až nebezpečné... Len na seba hľadeli - Lacrima svoje konanie akosi nedomyslela a teraz nevedela, čo má povedať. Chcela len vedieť, kto to je. Kto to bol...?

Čiernooký chlapec jej to však uľahčil, keď doslovne vybuchol: "Čo to, preboha, zasa robíš? Prečo sa nebavíš s ním? Tak dlho sa snažím, celú dobu ho máš plnú hlavu a keď sa ti rozhodnem trošku pomôcť, lebo sa na to už ďalej nemôžem pozerať, absolútne si ho nevšímaš! Prečo ťa, preboha, zaujímam ja?! Väčšina ľudí moju existenciu ani nevníma!"

Jeho slovami bola čím ďalej, tým viacej zmätená. Kto to, preboha, je?! Zrazu jej bol akýsi povedomý... A nie z ich predošlých "stretnutí" na pôde školy - akoby ho poznala už dlho, celý život, odjakživa, a pri tom si nepamätala, že by ho niekedy pred tým videla... A o čom to, preboha, rozpráva?!

"Lacrima?"

Musela sa otočiť. Stál tam Arter, zmätene na ňu hľadel: "Vyletela si odtiaľ ako..." správne slová sa mu hľadali ťažko, "Je mi skutočne ľúto, že ťa privádzam do rozpakov... Ale už som to ďalej nevydržal, musel som ti povedať, že sa mi páčiš! Už dlho sa mi proste... páčiš!"

Vyzeral mierne sklamane, vyrieknuť niečo také nahlas stálo i niekoho neochvejného, akým bol on veľa úsilia. A jeho úprimné slová boli zjavne zbytočné, pretože dievča jeho aktuálnych snov o neho nejavilo najmenší záujem! Nemal dôvod myslieť si niečo iné.

Lacrima ho vyľakane počúvala, pri čom pri vyslovení toho, že sa ona, šedá myš Lacrima, páči jemu, najúžasnejšiemu chalanovi na celej škole, takmer dostala srdcový infarkt.

Zrazu jej ruka, ktorá doteraz zvierala plece toho zvláštneho chalana, akosi oťažela, pretože ďalej nemala čo držať. Pozrela sa na neho, hoci tam už nebol... Akoby sa rozplynul vo vzduchu. Obzrela sa rýchlo vôkol seba, skutočne sa vyparil...

"Kto bol ten chalan?" spýtal sa Arter skleslo. Bol si takmer istý, že Lacrima s nikým nechodí.

"Náš osud..." vyhŕkla spontánne, ani nevediac, ako ju čosi také šialené napadlo.

Potom však urobila čosi ešte neuveriteľnejšie, čím sa výška Arterovej šokovanosti vyšplhala až kamsi do nenávratna. Pristúpila k nemu, vzala jeho tvár do svojich dlaní, čím ho prinútila mierne sa skloniť, hoci sa i tak musela postaviť na špičky, aby dočiahla, a pobozkala ho rovno na pery. Arter bol taký zmätený, až zabudol zatvoriť oči, ako sa to pri správnom bozku patrí. Vôbec sa však nebránil.

fairytales.blog.cz

Od toho dňa, na počudovanie všetkých závidiacich dievčat, spolu Lacrima s Arterom chodili, bolo to už vyše mesiaca. Čo vyzeralo pomerne nádejne, hoci mal Arter povesť nenapraviteľného sukničkára - čo Lacrima dobre vedela hneď od začiatku.

Mali obedňajšiu prestávku, sedeli spolu za jedným stolom spolu s Mishu a Liu, ktorým predobedňajšia hodina akousi náhodou skončila skôr. A okrem nich tam bola i hŕstka Arterových kamošov.

Sedel s nimi Christian, hudobný génius, ktorý toho veľa nenahovoril. Chodil s Arterom do literárneho krúžku, kam sa na Lacrimin popud Arter len nedávno prihlásil. Keďže na otvorenie hudobného klubu nebol splnený minimálny päťčlenný počet záujemcov, no škola nechcela zabraňovať takému nadanému hudobníkovi v hudobnom rozvoji - predsa len nebolo na obtiaž, ak práve ich žiak po tretíkrát vyhral celoštátnu klavírnu súťaž -, zaradili ho k literárnemu krúžku. Veď amatérskym spisovateľom vôbec nevadili klavírne tóny, vychádzajúce z vedľajšej triedy, kam profesor sem-tam nakukol, pretože podľa pravidiel musel na Christiana dohliadať.

Bol tam tiež Ruphus, redaktor školských novín, ktorý mal povesť najväčšieho sexuálneho maniaka na celej škole, o čom sa už Lacrima stihla presvedčiť na vlastnej koži. Vždy sa jej snažil do podrobnosti vysvetliť všelijaké zaujímavé pikantnosti, kým ho Arter nezastavil slovami: "Fuj, Ruphus, ty si ale nechutný! Také oplzlosti si pred mojou babou láskavo odpusti!" Lacrime sa to oslovenie - "moja baba" -, náramne páčilo!

Ďalšími Arterovými kamarátmi boli mierne povýšenecké dvojičky Jackson a Jasson alebo Jack a Jasse, ktorí sa s bežnými smrteľníkmi - ku ktorým sa rátal každý mimo ich najbližších priateľov - už len z princípu nebavili. Hrali s Arterom futbal, boli to jediní športovci, ktorých ostatnou zábavkou nebolo len obťažovanie roztleskávačiek.

Veď Jack bol vlastne zadaný, hoci jeho baba študovala na inej strednej škole a to dokonca v inom meste, preto sa vídavali len počas víkendov a prázdnin. Preto si so Serenity nesľúbili stopercentnú vernosť a nechali svoj vzťah viac-menej otvorený. Mali sa radi (pojem "milovať sa" by bol azda ešte prisilný), ale boli ešte mladí a chceli si naplno užívať život, preto im chvíľkové romániky na odstrašenie samoty vôbec nevadili.

Lacrima bola s Arterom neskutočne šťastná, trvalo jej síce, kým sa pred ním otvorila, no teraz mu dokázala povedať takmer všetko, trapas-netrapas. Už sa ich viac nebála, bol to predsa jej chalan a mal ju rád takú, aká bola - so všetkými jej pozitívami i negatívami, aj keď tie negatíva prevládali.

A šťastné boli i jej najlepšie kamošky, a to nielen preto, že Lacrima bola šťastná. Liu mala totiž očividný zálusk na Christiana a zdalo sa, že i on na ňu, hoci zatiaľ zostávali len priateľmi. Christian bol totiž priveľmi hanblivý a Liu zasa nadmieru impulzívna. A Mishu si veľmi dobre rozumela s úchylnom number one, hoci to na nič vážnejšie nevyzeralo, veď Ruphus to s babami nikdy nemyslel serióznejšie ako na pár vášnivých chvíľ.

Vlastne si dokonale rozumeli všetci navzájom a už dlhšiu dobu tvorili nerozlučnú osmicu - chodievali spolu do kina, na pláž, na večierky, chalani sa pre baby dokonca niekoľkokrát obetovali ísť nakupovať, baby sa nimi zasa nechali zlákať na výlet do hôr.

A niekedy ich bolo i viac ako osem, keď si Jack, Jasse, Ruphus alebo Mishu prizvali i svoje frajerky či frajerov. Frajerov len v Mishinom prípade, hoci Jasse bol hrdý bisexuál a raz si so sebou priviedol i priateľa. Avšak Ruphusovi pohľad na dvoch bozkávajúcich sa chalanov vôbec nebol po vôli, preto to bolo prvý i poslednýkrát. Vyhlasoval, že keby bola bisexuálka napríklad Mishu a dostala by chuť na Liu, to by si s radosťou pozrel. Ale dvaja chalani?! Bŕ!

Ruphusovým objavom však čoskoro začínalo vadiť, že ich novoobjavený miláčik viac pozornosti venuje Mishu než im, preto ich "vzťah" po jednom takomto hromadnom rande zvyčajne i skončil. Vlastne, Ruphusovo randenie by po jednej noci končilo aj tak...

A dnes im všetkým obed čisto čírou náhodou - aká sa v príbehoch podobným týmto stáva dosť často - vyšiel na rovnakú hodinu, preto sa konečne stretli za jedným stolom v plnom počte. Ruphus Mishu zasa vykladal dáke oplzlosti a obaja sa na tom odušu smiali. Jack a Jasse esemeskovali, pretože vždy robili to, čo robil ten druhý. Jack písal Serenity a Jasse dákej svojej novej frajerke. Alebo frajerovi - podrobnosti radšej nikoho nezaujímali. Christian, keďže to bol tichší typ, pravý opak ukecanej Liu, nerušene obedoval. Liu opäť klebetila o tom kto, čo, kde, kedy a s kým, vravela to celému stolu, hoci najviac pozornosti jej očividne venoval práve Christian, ktorý sa neprítomne prehrabával vo svojom zeleninovom šaláte. Arter si práve čítal Lacriminu slohovú prácu, dala mu ju opraviť, kým ju odovzdá novému učiteľovi literatúry.

"Je to celkom dobré..." no až tak nadšene to zasa neznelo, "Hoci ja by som to, samozrejme, napísal lepšie," Lacrima priam milovala túto jeho prehnanú skromnosť, "No zápletka mohla byť i o čosi menšie klišé, však, zlato?" A nezabudol ju letmo pobozkať na čelo, kým sa na neho pre tie kritické, podľa nej však stále milo nepríjemné poznámky, oslnivo usmievala. No úsmev jej zrazu zamrzol na tvári...

Mesiac sa tu neukázal, až si myslela, že ho nikdy viac neuvidí! A teraz bol späť, stál tam, v okne hlavnej budovy školy a pozeral sa priamo na ňu a jej kamarátov!

"Stalo sa ti niečo, Rima?" náhlu zmenu jej výrazu si všimol i samotný Arter.

Svojmu priateľovi nevenovala ani len pohľad, stále hľadela hore, do okna na treťom poschodí, akoby bola tým chalanom priam zhypnotizovaná. Len zašepkala: "Zasa je tu..." Arter ju sotva počul. Potom nečakane vyskočila na rovné nohy a rozbehla sa smerom k onej budove, kričiac na svojich priateľov: "Hneď som naspäť, musím len niekoho pozdraviť!"

Jej odchod postrehol iba Arter, nechápavo sa pozeral na jej vzďaľujúcu sa siluetu, potom inštinktívne uprel pohľad tam, kam sa predtým pozerala ona. Videl len postavu, miznúcu v jednom z okien tretieho poschodia. Niečo mu našepkávalo, že to je ten Lacrimin starý známy, ktorého musí pozdraviť...

Oddeľovač




 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 jannus jannus | Web | 5. ledna 2010 v 17:45 | Reagovat

Wowo (toto malo byť pôvodne "wow", ale pomýlila som sa a nejako sa mi to slovo "wowo" zapáčilo... Je tak... kawaii! ^·^), paráda! :-D
Táto poviedka sa mi vážne začína vééľmi, veľmi páčiť! :-D Nemám k tomu ani čo dodať, bolo to zábavné, tajomné, skrátka... wowo!! ^·^
Móóóc moc teším na pokračko!!! :D

2 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 5. ledna 2010 v 22:08 | Reagovat

[1]: Ďakujem ti za pozitívne ohlasy, jannus, dokonca si pre mňa vymyslela nové citoslovce, vraj "wowo" :-D.

Pokračovanie asi až na budúci týždeň, pretože mám skúškové, moc nestíham dopisovať tie posledné nenapísané kapitoly (dve a štvrť) a nechcem, aby sa mi časti minuli skôr, ako to dopíšem, sľúbila som predsa, že ku koncu prejdeme plynulo :D.

Díky za podporu prosto ;-)

3 jannus jannus | Web | 6. ledna 2010 v 2:25 | Reagovat

Juju, chápem, že škola nepočká (bohužiaľ... T·T) a ešte lepšie chápem, že potrebuješ čas na písanie. ~·^
Najdôležitejšie je, aby si písala kedy chceš a do ničoho sa nenútila; aby si skrátka písala, ako sa hovorí, "od srdca". My si počkáme (čo iné nám aj zostáva, že? :-D), hlavný je predsa vždy výsledok, nie? ~·^ A ten je zatiaľ viac ako dobrý (v preklade súúper! ^·^)! :-D
A nemáš začo! :-D

4 Natalica Natalica | 6. ledna 2010 v 15:01 | Reagovat

Ďalšia úžasná kapitola... Ach, keby viem písať tak ako ty, skáčem od šťastia :-) Ale ja ti tu tvoju úžasnosť môžem len tíško závidieť :-(

5 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 6. ledna 2010 v 17:20 | Reagovat

[3]: Díky za podporu, také milé slová potešia :-D. Budem sa snažiť, nech nečakáte až tak dlho! ;-)

Ono ja mám ale taký problém, že mne sa chce práve vtedy písať, keď prosto nemôžem! Napr. teraz by som si ako rada čo-to popísala, no nemôžem, lebo sa MUSÍM učiť :-?! Mne to  hádam najlepšie píše práve vtedy, keď sa mám učiť, lebo vtedy si hľadám čokoľvek iné, len nech sa učiť nemusím, ach joj... :D

[4]: Ale, no tak, Natali. Skákať od šťastia? Lol.

Ja vám fakt neverím, ľudia, mne sa táto poviedka nepáči, jej úvod duplovane. Preto moc dobre nechápem tú extázu, aj keď si jej cením (veď kto by nebol rád za také ódy na jeho tvorbu :D?). Neviem, buď ste špecifická sorta čitateľov, ktorým moja nenáročná nedokonalá poviedočka sedí alebo som priveľký perfekcionista? Fakt už neviem, je to dosť záhadné... :-D

6 Natalica Natalica | 6. ledna 2010 v 18:50 | Reagovat

[5]: Ja hlasujem za toho perfekcionalistu (napísala som to dobre?):-D
Podľa mňa je to však priveľká sebakritika (takmer) každého človeka. Veď mne tá moja poviedka Angels (vlastne všetky poviedky) pripadajú ako to najhoršie z poviedkového sveta a keď si mi tam napísala že niektoré scénky sú takmer prvotriedne, skoro som sa strepala zo stoličky a zabehla mi cola, ktorú som práve pila keď som čítala ten koment :-D

7 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 6. ledna 2010 v 19:25 | Reagovat

[6]: Angels? Tak áno, nie je to zarovno s Rowlingovou, ale ako oddychovka sa to čítať dá, lebo niektoré scény sú tam fakt dobré ;-). To som myslela vážne a okrem toho, ono človeku dodávajú pozitívne ohlasy chuť písať ďalej a ak píšeš a píšeš, tak sa zlepšuješ a zlepšuješ. Viem to, lebo aj ja rada dostávam pochvaly, čo ma motivujú pokračovať, preto rada tiež chválim (hoci aj kritizovať musím, veď vieš :D).

8 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 6. ledna 2010 v 22:36 | Reagovat

[7]: Tým som myslela, že môj komentár k Angles bol úprimný a dobre mienený, ale tým pochvalným komentom k Slze a osud i tak príliš neverím ;-).

9 Natalica Natalica | 8. ledna 2010 v 16:15 | Reagovat

[7]: Ako som sa ja raz dočítala v jednom časopise "kritizuj z láskou a chváľ z rozumom" alebo žeby "chváľ z rozumom a kritizuj z láskou"??? :-D

[8]: Veriť nemusíš, no napriek tomu sú pravdivé (ani ja som mame neverila, keď mi povedala že moje sestry sú moje sestry iba z maminej strany... to zistenie bolo pre mňa dosť... šokujúce. Ale na druhej strane som pochopila, prečo je ten vekový rozdiel medzi nami tak... drastický? (moja najstaršia sestra bude mať 30 a ja mám iba štrnásť(zatiaľ :-D )))

10 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 9. ledna 2010 v 20:55 | Reagovat

[9]: Kritizuj s láskou a chváľ s rozumom? To by mohlo byť ;-)

Ale zistiť, že tvoje sestry sú tvoje iba trochu JE šokujúce, tomu človek ťažko uverí :D. To je iná situejšn ako s pochvalou dákej treťotriednej poviedky ;-)

11 Tina Tina | E-mail | Web | 9. ledna 2010 v 23:51 | Reagovat

Ups, ja som tak trochu zabudla, čo som chcela napísať :-D Predvčerom sa mi pri písaní komentu vypol notebook (gŕŕŕ) a včera som bola lenivá, a keďže mám príšernú pamäť, dnes, keď už taká lenivá nie som, ani neviem, čo som chcela. Hrozné so mnou...
Tak aspoň z toho, čo si pamätám, že som chcela, ehm, ehm, toto: niektoré slová mi tam nesedeli. Už presne neviem, či sa mi nehodili do textu, alebo mi tam nesedeli nejak inak či čo, no... A potom ešte nejaké detaily. Ha, ale to by som rada vedela, aké! Mhéé... Takže to máš asi bez kritiky :-P
Každopádne sa mi kapitola páčila, je super!
I keď ja SOM zvedavá, komu Jasse písal. Teda, len ak písal nejakému chalanovi, samozrejme. A tiež by som nebola proti, keby Mishu dostala chuť na Liu... Ale dobre, radšej som ticho. :-x Nechcem, aby ma nejaká homofobná dušička odtiaľto pohnala so zapálenou fakľou... 8-O

12 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 10. ledna 2010 v 0:03 | Reagovat

[11]: Božeee, ten tvoj notebook je ale sabotér, ja som bola konečne rada, že sa mi i dákej kritiky dostane, nech viem, čo mám napraviť, lebo ja viem, že je na tej poviedke NIEČO zlé, len neviem čo :-?! Teda, okrem celej poviedky ako takej... Tam viem, kde je problém - nemám rada poviedky bez zmysluplnej pointy :-!! I oddychovú literatúru treba čítať, ale na to tu existuje dosť twilightu (s malým "t", lebo nemyslím tu knihu konkrétne, ale knihy á la Twilight, čiže ide skôr o označenie... žánru? mojim vlastným slangom. Lol, to je inak aké dobré, že "žáner twilight"! :-D Ak vôbec niekto chápe tomu, čo tým myslím (čo pochybujem, keďže ani ja sama som si nie istá :D)... Nemám rada poviedky bez pointy, len o tom, ako sa ona motá okolo neho a okolo nej sa motká ešte on číslo dva a... Prosto kde je pointa, odkaz 8-O? O ničom prosto, PRETO nemám túto poviedku až tak rada :D.

Akože, mám ju rada, ale len pre Ruphusa *in love*. Je vôbec normálne, mať takýto (radšej nekonkretizujem aký :D) zálusk, takúto slabosť pre SEBOU VYMYSLENÚ NEEXISTUJÚCU postavu :-D?

A aj ja som zvedavá, komu Jasse písal, náhodou... (to doriešim :D!)
Hoci na Mishu a Liu by som až tak zvedavá nebola, no... (Ja to beriem vždy skôr z toho japana hľadiska, mňa skôr než slash napadne prosto yaoi/shounen-ai :D, zaužívanejšie sú mi japana názvy, tak sa snáď rozumieme i v japanofilnom argote :D) Čiže ja shoujo-ai/yuri až tak nemusím, v tom to je ;-)

13 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 10. ledna 2010 v 4:25 | Reagovat

[11]: Báj d vej, ku tým pochodom homofóbnych dušičiek.. Neboj sa, ak odtiaľto so zapálenou fakľou niekoho vyženieme, tak to budú práve homofóbne dušičky :-D! Toto je môj blog a ja tu budem raz mať i preslash! Sorry, ale viac ako preslash nedokážem ^///^

14 Natalica Natalica | 10. ledna 2010 v 14:55 | Reagovat

[10]: No pravdu povediac eh napísiac ... tak nie...
Pravdu napísať, pre mňa bola tá pochvala rovnako prekvapivá ako to zistenie :-D

15 Tina Tina | E-mail | Web | 10. ledna 2010 v 20:23 | Reagovat

[12]: Tak ono sa to bude točiť len okolo nej, neho číslo jedna a neho číslo dva? :D  A aspoň sa pán Osud pohrá s jej vlastným osudom?
Akooo... mňa tiež nebavia také tie typickéoničomzápletky, ale to presne neviem, o čom S&O je, no zatiaľ to vyzerá dobre a ja čakám, že to bude zaujímavejšie než niektoré tie poviedočky čo sa hrnú z každej strany a sú všetky rovnaké, až na výzor a mená postáv a prostredie. :D Ale keď už je ten pán Neznámy osud, alebo pán Osud (a je ním vôbec?), tak to určite nemôže byť nezaujímavé. A stále píšeš stokrát lepšie než ja, tak môžeš byť rada.

Neviem, či je to normálne, ale aj ja zbožňujem niektoré svoje postavy, a dvoma alebo troma som úplne posadnutá... :-D

Kľudne si sem píš aj japonské znaky, ty japanofil, ja to rozlúštim! :-P
Mne sa pri tých japonských slovíčkach vybavia skôr kreslené postavičky, a nie skutoční ľudia...

[13]: Tešíííííím! :-) :-D

16 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 11. ledna 2010 v 0:30 | Reagovat

[14]: To vážne :D?

[15]: A čo si si myslela, že o čom to môže asi tak byť? Presne o takom ničom, o akom si teraz myslíš :D! A ako vieš, že to je "pán Osud"? Nikto sa tam s nikým nebude hrať, sorry... Ono to malo byť o hodne kratšie, aké dlhé to nakoniec je, lebo to nemá v sebe nič hlboké, ale roztiahlo sa mi to. Čiže ak sa budeš veeeeeeeeľmi nudiť, pokojne si prečítaj ;-). Teda, už si to čítať asi začala, ale po tom šokujúcom zistení, že to nemá pointu, možno nadšenie aj opadlo, no nie :D?

Aha, počkať, odstavec číslo dva - čiže nevieš, či je pán Tajomný Osud alebo čo to on vlastne je. Chichi, to ťa asi ani moc nepoteším, pretože... A to je vlastne jedno, vrámci nudy si to možno raz prečítaš a uvidíš, čo za hovadinu z toho je. Aj keď mne sa zdá, že práve ten začiatok je dosť blbý, ku koncu sa to už rozbieha, to sú tie vydarenejšie časti, preto je divné, že sa vám (nevykám ti, ale asi ešte dvaja ľudia ten úvod pochválili :D) páčia...

Mne sa už šikomokí, šikomokí kreslení a nešikmookí zlievajú dokopy :-D

A nem, nem, na MÔJ preslash sa radšej neteš, potom budeš sklamaný a to nechcem ^///^

17 Natalica Natalica | 11. ledna 2010 v 5:24 | Reagovat

[16]: Vlastne teraz už ani nemôžem povedať, ako som sa cítila vtedy bo to bolo véééľmi dávno (asi pred štyrmi rokmi)ale viem že reakcia bola približne taká istá :-D

18 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 11. ledna 2010 v 17:10 | Reagovat

[17]: Kebyže si všetko zapisuješ do denníčka ako ja, tak si len nalistuješ vhodnú stranu a hneď mi povieš :-D. Ale nie, to bol iba fór, hoci denník je fakt super vec ;-). Inak to muselo byť fakt šokujúce odhalenie, zistenia, takmer ako telenovela, no nie :D? Ale oukej, už by som hádam mala prestať rozmazávať tvoje rodinné zázemie :-D

19 Natalica Natalica | 12. ledna 2010 v 14:27 | Reagovat

[18]: No, denník by bol asi dobrá vec... raz som si ho začala písať ibaže po pár dňoch ma to prestalo baviť :-D vlastne ako všetko :D  Telenovela? :D už chýba iba dajaký bohatý fešák (Jacob! iného neberiem:D)

rozmazávať moje rodinné zázemie?8-O vôbec by ma nenapadlo toto moje vylievanie duše nazvať rozmazávaním rodinného zázemia 8-O

20 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 13. ledna 2010 v 1:38 | Reagovat

[19]: Na to, čo o sebe trepneš na nete, treba dávať pozor! Alebo som priveľmi paranoidná :D?

Jacob je bohatý? Teda, fešák je to jednoznačný, ale tým bohatstvom som si nie až taká istá... Ale to vyváži asi jeho vlkodlatstvo (<-- divné slovo :-D)

Ja si denník píšem už... tri roky :D?

21 Natalica Natalica | 14. ledna 2010 v 6:17 | Reagovat

Ak si paranoidná ty, tak som paranoidná aj ja (a ja to už viem dosť dlho) ibaže pochybujem, že by nejaký ehm neviemnájsťsprávneslovo behal po poviedkových blogoch a hľadal osobné informácie v komentároh :-D a vlastne ani neviem, ako by mu pomohla informácia, že moje sestry z časti niesu moje. :-D

22 Natalica Natalica | 14. ledna 2010 v 6:22 | Reagovat

[20]: No bohatstvom som si niesom istá ani ja... ale súhlasím s tým, že to vyváži jeho vlkolactvo (máš pravdu) :-D

23 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 15. ledna 2010 v 3:23 | Reagovat

[21]: Tak áno, nikto sem nepôjde cielene sondovať, ale chápeš, náhoda je blbec :D

[22]: A ono je to teda "vlkolactvo"! Chápeš, nikdy neviem, aký je rozdiel medzi "vlkolakom" a "vlkodlakom" :D. Čiže je to buď "vlkolactvo" alebo "vlkodlactvo" :-D. Ale "vlkolactvo znei lepšie ;-)

24 Little Treasure Little Treasure | Web | 23. ledna 2010 v 15:23 | Reagovat

Ja... keď som to čítala, kdesi uprostred ma čosi napadlo, čosi, k čomu som chcela dačo prirovnať, ale teraz mi to vypadlo :/ . (Inak, "vypadlo mi" znie strašne divne. V duchu si to môžeš opraviť na to, že "teraz mám momentálny výpadok pamäte, ktorý by som si ani nemala pamätať, keďže je to výpadok".)

Takže... napísané skvele. Myslené vážne. Pretože práve písať takto je umenie. Radšej sa ani nezačnem porovnávať, to by som mala sebavedomie už úplne v kýbli.

A ešte asi toľko: v ankete som za JEHO, neznámeho, osud (: .

25 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 11. února 2010 v 21:55 | Reagovat

[24]: "Pretože práve písať takto je umenie." - tak toto bola aká krásna poklona :D! Sa červenám :D

Páči sa ti výraz "vypadlo mi" :-D? Ale máš pravdu v tej zátvorke :D

26 capepeidy capepeidy | Web | 13. února 2010 v 18:54 | Reagovat

nom budem skakat :D snad sa v tom budes vyznat ked si to od zaciatku bdues citat zda sa mi tam ze narazis na par kostrbatych viet
potom si opisovala ako rufus konci vztahy po jednej noci tak v siedmom odstavci od konca by sa mi v tom poslednom riadku viac hodilo skonci ako konci neviem preco :D
potom bolo by uplne brutal zlate kebyze jej Arter hovori Rim a nie Rima
potom mi vadia zatvorky v textoch tak to bolo aj tu aj ked bola len jedna a bola k veci ale aj tak ju nemam rada :D
a potom ta veta "aká sa v príbehoch podobným týmto stáva dosť často" toto tiez velmi nemusim
ale ako celok to bolo fajn a bolo to aj vtipne a to kvitujem :D a napokon dobre opisi napr. Ruphusa to bolo :D nakoniec zase ziaden TW co narobim idem hladat dalej :D

27 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 15. února 2010 v 0:39 | Reagovat

[26]: Len hľadaj, hľadaj, a až nájdeš dáky TW, tak si to zapamätaj a potom ma za to prefackáš, až si dáme stret z oka do oka :D.

Zátvorky v textoch tiež nemusím, ale v malej miere sa dajú pochopiť, niekedy sú takmer nutné :D. Eliminujem ich, a aj jedna ti je veľa :D?

Pfuj, takú vetu tam mám? Na to sa mrknem, až to dopíšem a celé si to prečítam naposledy, dík za postrehy, fakt moc a moc ;-)

28 Vit Vit | E-mail | Web | 16. listopadu 2011 v 4:02 | Reagovat

Docela jsem o tom četl a souhlasím s tebou....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama