Piata kapitola: Osudové priateľstvo

22. ledna 2010 v 16:48 | Zina Sykorská |  Slza a osud
L
acrima si dnes riadne privstala. Mishu, ktorá z jej spolubývajúcich vstávala najskôr, len vyliezala z postele a Rima už odchádzala z domu. Vlastne usúdila, že to s dnešným budíčkom prehnala - chcela byť v škole o čosi skôr, no nakoniec mala až priveľa času. Stihla sa trikrát učesať, kým si vybrala účes na dnešný deň, mala čas na celý make-up, nielen lesk na pery a špirálu na mihalnice, mohla si dôsledne vybrať outfit i doplnky k nemu, nielen hodiť na seba prvé, čo jej prišlo pod ruku, ako to robila inokedy, veď ju tlačieval čas. S tým, ako dnes vyzerala, bola maximálne spokojná. Vravela si, že sa jej to vlastne hodí - trošku reprezentovať -, hoci si nechcela priznať, že by sa parádila konkrétne pre neho. To, že mala na seba čas, bolo jednoducho dielo skorého vstávania. Ktoré bolo dielom jej výpravy do nultej triedy, ktorá bola dielom ich očakávaného stretnutia... Ale inak v tom, ako dnes vyzerala, vôbec nemal prsty!


0.A našla pomerne rýchlo podľa plánu školy, ktorý visel vo vestibule hlavnej budovy. Nachádzala sa na konci chodby tretieho poschodia, bola natočená na východ, cez obrovské okná ju zalievali ostré lúče vychádzajúceho slnka. No keď do nej Lacrima vošla, nebola plná len svetla, ale aj študentov. Tí boli ale dochvíľni - veď vyučovanie malo začať až o dvadsať minút! Lacrimini spolužiaci väčšinou do triedy vtrhli tesne pred zvonením, ak nie pár minút po ňom...

Rima zostala zaskočená stáť vo dverách, oči všetkých špeciálnych študentov sa upreli na ňu, pomaly červenela a červenela. Naivne si myslela, že príde do prázdnej alebo aspoň poloprázdnej triedy... Študenti sa však, našťastie, čoskoro opäť začali venovať rozrobenej práci - klebeteniu so spolužiakmi o zákone relativity, počúvaniu klasickej hudby, čítaniu najčerstvejších burzových novín či surfovaniu po internete na vlastných notebookoch, hľadajúc najaktuálnejšie politické správy zo sveta - a Lacrima sa odhodlala vkročiť dnu.

Zastala pred tabuľou a vystrašene sa rozhliadala po žiakoch - musí niekoho z nich osloviť! Ale koho? Zhlboka sa nadýchla, akoby tým do nej mala vstúpiť odvaha a vykročila k dievčaťu s anjelskou hrivou blonďavých vlasov, ktoré by jej spadali do okrúhlej tváre, keby ich po bokoch hlavy nemala prichytené infantilnými sponkami zdobenými červenými mašličkami s bielymi bodkami.

"Ehm," chcela si nenápadne vynútiť jej pozornosť, "Smiem ťa na moment vyrušiť?" spýtala sa opatrne, dievča totiž čítalo akúsi hrubú knihu.

Nepochybne Lacriminu prítomnosť zaregistrovalo, zrak z rozčítanej knihy však nespustilo, zdvihlo len dlhý ukazovák so strieborným prstienkom do vzduchu na znak toho, že si bude musieť minútku počkať.

Mierne zmätená Lacrima zatiaľ očami prebehla po triede, aby zistila, že ostatní žiaci ju opäť pozorujú, len sa naoko tvária, že sa vrátili k rozpracovaným činnostiam. Oslnivo sa na nich usmiala, a oni sa zahanbene obracali inam.

"Nie si naša spolužiačka," ozvala sa konečne dievčina, jej prisladký - skôr detský - hlas Lacrimu až vydesil, trhla sebou a presunula svoj pohľad dole, k nej.

"Nie, nie som," snažila sa vyznieť pokojne, hoci sa jej hlas mierne triasol, zoširoka sa usmievala, "Ale hľadám jedného vášho spolužiaka..."

"Nášho spolužiaka, vravíš?" ozval sa ktosi spoza nej, až Rima opäť vystrašene nadskočila.

Zvyšok triedy sa už prestal tváriť, že ich prítomnosť cudzinca v ich špeciálnej komunite nezaujíma, odložili svoju prácu a obstáli Lacrimu a kučeravú dievčinu, sediacu v jednej z predných lavíc, v polkruhu. Niektorí boli tak blízko, až Rime takmer dýchali na chrbát, medzi nimi i ten chalan, čo prehovoril.

Bol vysoký a vychudnutý, neprirodzene bledý, no v tejto triede mal svetlejšiu pokožku takmer každý - asi priveľa času trávievali zavretí doma medzi knihami či pred počítačmi, nie vonku na slniečku. Tento bol blondiak, zvlnené medové vlasy mal sčesané dozadu, na bledomodrej košeli pletená vesta so škótskym vzorom.

"Pred nedávnom som si uvedomila, že sem chodí môj priateľ z detstva," odrapotala Rime tú svoju starú lož, "On si ma asi ešte nevšimol, chcela by som ho teda prekvapiť," snažila sa, aby to vyznelo čo najvierohodnejšie.

"Ako sa volá?" spýtalo sa nízke dievča s tmavohnedými vlasmi spletenými do vrkoča, vôbec nevyzeralo na stredoškoláčku, vyzeralo omnoho mladšie.

"No," zatiahla Lacrima, "ono to bolo hrozne dávno, na meno si už nespomínam..." Všetci na ňu pochybovačne hľadeli, preto radšej rýchlo dodala: "Ale mám jeho fotku!" A už otvárala svoju objemnú kabelku používanú ako školskú tašku.

Po obrázku vytlačenom zo zoznamov študentov na školskej internetovej stránke hneď ktosi načiahol ruku. Chvíľu si ho prezeral so zdvihnutým obočím, potom ho podal spolužiačke, stojacej po jeho pravici. Tá si ho tiež zbežne prezrela a posunula ho ďalej, avšak ona aj prehovorila: "To je Chigiru Tenbun!"

Lacrime chvíľu trvalo, kým si uvedomila, že to, čo dievča vyslovilo, je asi meno jej dotyčného neznámeho. A potom sa rozosmiala na plné hrdlo: "Chi-Chi..." nedokázala to ani vysloviť, od smiechu sa takmer rozplakala.

"Má trošku zvláštne meno," priznala akási dievčina, ktorá v ruke práve držala jeho fotku.

"Je ázijské, jeho rodina odtiaľ pochádza," poznamenal jeden z chlapcov. Mal dlhšie čierne vlasy zopnuté v cope, dlhá ofina mu istotne riadne zavadzala vo výhľade spoza nahrubo orámovaných okuliarov. A oblečený mal skutočný oblek, akoby ani nebol v obyčajnej škole, lež v dákom serióznom úrade. Trošku primoderný účes na zvyšok jeho oblečenia... Hoci si Lacrima neskôr všimla, že v uchu má náušnicu - a dokonca nie jednu -, v spodnej pere piercing, miesto košele fialové tričko s akýmsi farebným obrázkom na hrudi a k tomu lacné čínske tenisky.

Lacrime sa pomaly podarilo spútať záchvat smiechu, že Chigiru...

"Ale neviem či ho tu tak skoro uvidíš..." musela ju sklamať tá kučeravá dievčina.

"Má totiž veľmi vážnu chorobu - niečo s nedostatočnou imunitou -, neprestajne je chorý," objasnil jej ten chalan v pletenej veste.

Na čo sa vytratili i posledné náznaky smiechu vyčareného jeho menom. Vtedy teda vravel pravdu...

Znenazdajky však zazvonilo na koniec nultej hodiny, Lacrima si ani neuvedomila, ako ten čas letí. Vyzeralo to, že dnes sa tu zjavne neukáže, bolo načase pobrať sa do svojej triedy...

"Ak bude v škole, poviete mu, že ho tu ktosi hľadal?" Lacrima to jednoducho musela vzdať, hoci ju to riadne sklamalo. To, že sa konečne dozvedela jeho meno, brala ako sľubný začiatok, no teraz to vyzeralo na nesľubný koniec.

Žiaci 0.A súhlasne zamrmlali, zakývali hlavami na znak súhlasu.

"Spoľahni sa!" zakričala za ňou tá blondína dobrosrdečne, keď narýchlo odchádzala z triedy.

Lacrima sa otočila, aby sa na ňu ešte raz vďačne usmiala a poslednýkrát jej zamávala, preto sa vo dverách s kýmsi zrazila. Zalapala po dychu a opatrne vzhliadla na osobu, v ktorej náručí pristála, pripravená sa ospravedlniť - určite to totižto bol profesor, ktorý tu mal prvú hodinu. Jej predpoklad však nebol správny. Vo dverách stál ON...

Hľadel na ňu maximálne prekvapene, akoby nemohol pochopiť, čo robí na takomto mieste, jej sa po tvári okamžite rozlial srdečný úsmev. Ani jeden z nich si neuvedomil, že vyzerajú takmer ako milenci - vletela mu rovno do náručia, ruky pritisnuté k jeho hrudi, on ju držal za boky -, len tam tak stáli, jeden prekvapenejší ako druhý, ona príjemne, on skôr naopak.

"Dnes mi neujdeš!" zašvitorila nakoniec výhražne, "Poobede ma tu počkaj!" a poslednú vetu vyslovila tak nahlas, aby ju počuli i jeho spolužiaci, čo jej zaručovalo, že sa z ich stretnutia nebude môcť vyvliecť spôsobom "zabudol som", pretože mu to pripomenie celá trieda. Aspoň v to dúfala...

Potom sa mu vytrhla z náručia a vybehla von, ostatne, medzičasom stihlo zazvoniť aj na prvú hodinu. V poslednej dobe začiatky vyučovacích hodín akosi nestíhala.

fairytales.blog.cz

"Vraj si mi chcel zdrhnúť!" doberala si Chigira Lacrima, ťahala ho za sebou cez celú školu, pevne ho držala za ruku, aby jej tento raz neušiel. Zničene sa vliekol za ňou, sem-tam sa na neho zadívala ponad vlastné plece a obdarila ho šibalským úsmevom.

"Zabudol som na teba..." vyhováral sa presne tak, ako predpokladala.

"Aké to šťastie, že ma ráno počuli tvoji spolužiaci a pripomenuli ti, že ma máš počkať v triede!" Už vyšli na školský dvor.

Lacrima bola celá bez seba, že sa jej ho konečne podarilo nájsť. A ešte viac sa rozžiarila, keď pri jednom zo stolov pred školskou jedálňou zbadala všetkých svojich priateľov pokope. Nadšene im začala mávať a pridala do kroku.

Keď ju tiež spozorovali, aj im sa tváre rozžiarili, najviac Arterovi, pred ktorým stáli dve tácky s obedom - milo priniesol porciu i svojej frajerke. Jeho úsmev však zamrzol v tom momente, keď si uvedomil, že jeho baba prišla v sprievode jemu doteraz neznámeho chalana...

Lacrima si to akosi nevšimla, konečne pustila Chigirovu ruku a prisadla si k Arterovi, pozdravila ho pusou na líce. On však oči nespúšťal z Chigira, rovnako ako zvyšok osadenstva stola.

"To je môj kamarát z detstva, práve sme sa opäť našli!" oznámila im Rima, úsmev od ucha k uchu, "No tak, sadni si," pokynula mu.

Všetci na neho trochu podozrievavo hľadeli, on na nich hľadel bezvýrazne. Arter sa takmer žiarlivo mračil, jediný, kto priam žiaril, bola Lacrima. Chigiru presmeroval svoj pohľad na ňu, akoby si nebol istý, prečo to všetko vlastne robí, no potom si sadol a začal sa opatrne rozhliadať po stole.

"Tak vitaj medzi nami, ehm..." po chvíľke trápneho ticha sa osmelil Ruphus.

"Volá sa Chigiru, Chigiru Tenbun!" nadšene zvolala Lacrima, na čo nastalo hrobové ticho, ktoré čoskoro vystriedal priam hurónsky smiech - rozosmial sa celý stôl až na Artera, samotného Chigira a Lacrimu, ktorej na tvári pohrával len úsmev.

"To je bohovské meno!" zhodnotil Ruphus pomedzi slzy smiechu, smial sa z nich najviac.

"Náhodou je rozkošné," nadhodil Jasse, "Chi-gi-ru," vyslovil zvlášť každú slabiku.

"Nech ťa ani nenapadne začať ho baliť!" priateľsky ho poťahal za ucho Jack, až jeho brat bolestivo zaskučal:

"Au! A to už prečo?"

"Ešte sa pýtaj!" krútil nad ním hlavou Jack, "Nepamätáš si ten mesiac, čo ste s Ruphusom okolo seba chodili ako okolo horúcej kaše, pretože ste sa na jednej žúrke tak doriadili, až ste skončili v jednej posteli?! Vtedy sme sa dohodli, že s kamošmi radšej nerandíš!"

"Ruphus, ty si spal s chlapom? S-s Jassom?" koktal Christian z toľkej šokovanosti.

"To ani nepočítam," mávol rukou Ruphus, "Bol som taký spitý, že si to ani nepamätám," vravel to priveľmi vecne, akoby rozprával o čomsi, čo robieva úplne bežne, hoci Mishu s Liu pri tejto historke od toľkého prekvapenia takmer oči z jamôk vypadli. "Počkať?!" zarazil sa Ruphus, "My medzi priateľmi nerandíme? To nemôžem zvádzať Mishu?"

"Ale môžeš!" prevrátil očami Jack, "To len Jasse nesmie baliť našich kamošov."

"No počkať!" ohradil sa Jasse, "To je diskriminácia bisexuálov!"

Lacrima celé to divadielko sledovala s úsmevom na perách, Arter z Chigira nespúšťal žiarlivý pohľad, Liu už zasa hádzala po Christianovi zamilované úsmevy, Mishu sa na ich hádke od smiechu takmer váľala pod stolom a samotný Chigiru sa sám sebe čudoval, ako sa mohol dostať medzi takýchto bláznov.

"Takže priateľ z detstva, vravíš?" oslovil ho Arter neprívetivým tónom hlasu.

Chalanov nechali ďalej sa hádať - Jack práve Jassovi udeľoval výnimky v jeho randení medzi kamošmi - vraj má na flirtovanie nárok len v tom prípade, že dotyčný kamarát je homosexuál, aby sa predišlo podobným nepríjemným situáciám ako tej s Ruphusom. Pretože nie všetci boli natoľko povznesený ako Ruphus, aby fakt, že sa omylom vyspali so svojim kamarátom načisto nezruinoval ich priateľstvo.

"Presne tak!" nadšene vykríkla Rima, dúfajúc, že Arter s Chigirom sa môžu stať priateľmi, "Chigiru Tenbun, toto je môj chalan, Arter Reiss. Arter, toto je môj kamoš Chigiru."

Jej pohľad preskakoval z jedného na druhého, ani jeden z nich sa preto, že sa spoznávajú, netváril primerane nadšene, skôr naopak - panovalo medzi nimi akési zvláštne napätie.

"Nevideli sme sa už niekedy?" spýtal sa ho Arter nevrlo, oči mal prižmúrené, ako sa snažil rozpomenúť si.

"Nemyslím," odvrkol Chigiru rovnako nepriateľským tónom.

"A ako ti vravia? Chigi?" našťastie sa rozprávať sa s Chigirom podujal Jack, keď sa chalani úspešne dohádali. Musel sa pri vyslovení tej prezývky zachichotať - to meno mu prišlo nehorázne smiešne!

"Je to ázijské meno, jeho rodina odtiaľ pochádza," vysvetľovala Rima nadšene, úsmev sa jej z tváre nestrácal, hoci medzi jej frajerom a Chigirom už od začiatku panovala očividná nevraživosť. Žeby si to nevšimla?

"Nevyzeráš ako aziat," nadhodil Jasse snáď priveľmi milo.

"Nebaliť!" tíško zasyčal Jack, pri čom brata štuchol pod rebrá.

"Nie som aziat. Len rodina starej mamy z otcovej strany má ázijské korene. Moje meno je len vzdaním holdu našim predkom," vysvetľoval monotónne.

"Okej, takže Chigiru. Ja som Jasson, pre priateľov Jasse," venoval mu Jasse oslnivý úsmev, až musel Jack prevrátiť očami.

"A ja som jeho milovaný braček Jack," prehlásil jemne sarkasticky.

"Christian," chabo sa pousmial hudobný génius, aby vyzeral trošku prívetivejšie.

"Ruphus, k tvojim službám!" uklonil sa v rámci možností - nakoľko sedel - Ruphus. Potom ku nemu vystrel ruku, ktorú Chigiru neprijal, preto ju mierne sklamane opäť stiahol, srdečný tón jeho hlasu sa však nezmenil: "Máš babu? Ak nie, no potrebuješ sa zabaviť, stačí povedať, poznám kopu kočiek!" Žmurkol na neho.

"A toto sú kamošky Mishu," ukázala na dievčinu Rime, Mishu sa na neho zazubila, mrmlúc úsečné: "Ahoj!" "A Liu." Liu, ktorá medzičasom začala obedovať, len zamávala voľnou rukou - mala plné ústa.

"Prečo si ho doteraz nespomínala?" chcel vedieť Arter. Lacrima nepochopila výčitku v jeho hlase.

"Som v nultom ročníku, iba 0.A," ozval sa samotný Chigiru, čo Rimu prekvapilo snáď ešte väčšmi než zistenie, že Ruphus spal s Jassom. Prečo začal hrať jej hru? "A okrem toho často chýbam, mám nedostatočnú imunitu, ľahko ochoriem."

"Preto som fakt, že chodíme do rovnakej školy, postrehla len prednedávnom," dokončila Rima.

"Skvelé!" uzavrel Arter a silene sa usmial, Lacrima neúprimnosť jeho úsmevu akosi prehliadla, "Zlato, ktorou hodinou dnes končíš?" pozrel sa na ňu a jeho úsmev nabral na úprimnosti. Mierne majetnícky ju objal okolo ramien.

"Čaká ma len posledná dvojhodinovka literatúry!"

"Škoda," povzdychol si, "To na mňa dnes striehne ešte päť hodín. Chcel som ťa odprevadiť domov, nech nemusíš ísť sama..."

"Ja ju odprevadím," nadhodil Chigiru, Arter ho takmer zabil pohľadom.

Lacrima sa však priam rozžiarila: "Super!"

"Asi si toho máte čo povedať," zainteresovala sa do ich rozhovoru i Liu, ktorá konečne dojedla, "Aké skvelé, že ste sa takto našli!"

"Je to ako osud..." hodila Rima na Chigira sprisahanecký pohľad.

fairytales.blog.cz

"Takže to hráš so mnou?" kráčala Lacrima po Chigirovom boku, šli sami, všetci Lacrimini a od teraz snáď aj Chigirovi priatelia mali ešte vyučovanie.

"Ja nič nehrám!" odvetil Chigiru, celú cestu hľadel len pred seba, neotočil sa k nej ani keď s ňou hovoril, za to ona ho úsmevmi častovala stále.

"Ako myslíš, Chi-gi!" Lacrima trošku pobehla, aby mohla kráčať pred ním, hopkala pospiatky ako rak, nech ku nemu môže byť otočená tvárou - teraz sa na ňu pozerať musel. Tmavohnedé vlasy jej povievali okolo hlavy, na perách srdečný úsmev. Bola rozkošná - taká zlatá, veselá -, pohľad na ňu takmer rozhýbal i jeho nepoužívané mimické svaly úsmevu. Našťastie sa stihol ovládnuť.

"Prečo si tu vlastne so mnou?" chcela vedieť.

Chigiru znenazdajky zastal, preto musela zastať i ona. Zostala na neho uprene hľadieť, čakajúc na odpoveď.

"Lacrima," vyslovil jej meno a vyslovil ho tak krásne! Aspoň jej to slovo snáď po prvýkrát v živote nepripadalo ako nenávidené meno, ale ako krásna pieseň o jednom tóne. "Neviem, prečo to všetko robíš, ale ja pre teba už nie som vhodným kamarátom..."

"To nebola odpoveď na moju otázku," snažila sa Rima nenechať sa vyviesť z miery jeho odmeranosťou. A ani jeho podivne formulovanými odpoveďami.

"Ty vieš, kto v skutočnosti som," sklopil zrak, nechcel sa pozerať do tých jej nádherných očí, "alebo to aspoň tušíš. A ja ťa prosím, nechaj to tak. Nechaj ma tak," vrhol po nej pre neho zvláštny, priam prosebný pohľad.

Lacrima už chcela začať protestovať, no druhé jeho "Prosím!" jej zavrelo ústa. Chvíľu na seba len skúmavo hľadeli, nakoniec sa Lacrima usmiala: "Nemusím vedieť, čo si zač, ak mi sľúbiš jedno. Že budeš mojim priateľom."

Opäť si nemo hľadeli do očí, kým nevyslovil: "Varoval som ťa...", čo Rime pripadalo ako dostatočný sľub - sľub, ktorý kto vie prečo chcela tak veľmi počuť.

Potom sa otočil, odchádzal. Lacrima si ani neuvedomila, že už dávno stoja pred domom jej sesterstva. Bol už celkom ďaleko, keď na neho zakričala: "Zajtra sa vidíme v škole, kamoš!"


Oddeľovač




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Little Treasure Little Treasure | Web | 24. ledna 2010 v 11:42 | Reagovat

Wuá! Že Chi-gi :-D ! Táto kapitolka sa ti nesmierne vydarila, meistami som sa rehotala, miestami škerila ako slniečko na hnoji, takže... To u mňa znamená chválu. Aj u mňa sa pohli mimické svaly, nie len Chigimu (ako sorry, ale ja ho tak budem volať, lebo je to také zlatulinké (: ). Na začiatku mi bolo aj Rime ľúto, že sa ocitla v triede plnej bifľošov, ale tí zase neboli až takí hrozní, veď Chigimu pripomenuli, čo mali! Proste, kapitolka sa nesmierne vydarila ;-). Musím sama sebe sľúbiť, že sa nezačnem porovnávať, lebo by ma kleplo :-D .

2 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 24. ledna 2010 v 15:45 | Reagovat

[1]: Jééé, veľmi pekne ďakujem za milý komentár, si ma potešila :D. Dík :-D

3 Natalica Natalica | 24. ledna 2010 v 17:52 | Reagovat

:D:D:D Chigiru Tenbun?  :D:D:D taký záchvat smiechu som nedostala od začiatku prázdnin... čo trepem? že prázdnin... som chcela napísať víkendu... to bude asi tým, že som unavená, lebo som od rána do večera... zasa... od rána do obeda upratovala kôlňu a potom som ešte asi do štvrtej rúbala drevo...

ale späť ku kapitolke: som si ju prečítala už ráno a aj som ti chcela nechať koment, ibaže som tu bola cez mobil a tak sa mi akosi nepodarilo ten koment odoslať (cez mobil som bola preto, lebo počítač sa už asi štyri dni nezapol alebo koľko...) ale zasa odbieham od témy, takže znova späť ku kapitolke: sa mi páči ten názov, že osudové priateľstvo... mi to pripadá také dvojzmyselné, keďže sa Rime priatelí s (asi) osudom, a zároveň sa jej tam (asi) osud pokúša čosi naznačiť ("Neviem, prečo to všetko robíš, ale ja pre teba už nie som vhodným kamarátom..." - čo to je, ak nie skrytý náznak?)Heh a ty ma už asi zabiješ no... tak... ale... mitotrochupripomenuloeda (mi to trochu pripomenulo Eda) *nevinný pohľad* Ok, ok... prisahám že keď ma budeš zabíjať, nebudem sa brániť :-D Smrť pre mňa bude vyslobodením z tej zajtrajšej svalovky :D

4 Tarin Tarin | Web | 24. ledna 2010 v 21:27 | Reagovat

Nemáš zašt. Hodnotiť svoj blog bola sranda. MNO A teraz by si mi mohla pomôcť s desingom xDDDD Ok iba ak si nájdeš trošilililinku času na mňa.

Mám aj nejake obrázky už konečne po 3545421 rokoch ale proste nápad neprichádza. xD Tak som myslela že sa opýtam toho kto skončí na 1*  :-P  :-D

5 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 24. ledna 2010 v 21:37 | Reagovat

[3]: Skôr, než ťa za toho Éda zavraždím :-D, ti musím poďakovať za pozorné čítanie - áno, áno, dobre si všímaš náznaky :D.

A ty sa nesmej chudákovi Chigimu :D! Ale nie, konečne prvý človek, čo tiež po počutí toho mena chytil záchvat smiechu, ako ho chytajú všetky postavy v tejto poviedke. Čitatelia sa tvária, akoby to bolo bežné meno alebo kvapku netradiční, hoci ono je prosto a jednoducho tak trochu trápne, smiešne :-D :D :-P

[4]: Tak sranda :D? Oukej, pomôžem, ak budem môcť ;-)

6 Tina Avoatti Tina Avoatti | E-mail | Web | 24. ledna 2010 v 22:17 | Reagovat

Ach bože, ja som najprv zachytila len tie tri slová: "vôbec nemal prsty!" a potom som bežala inam a prečítala som si to až neskôr, a dovtedy som rozmýšľala, čo to tam sakra môže byť bez tých prstov?! Kto je bez prstov?  A keď som si to teda potom čítala, bola som trošku sklamaná, že všetci majú svoje prsty namieste.
Ale kapitolou som sklamaná nebola, už to nie je také klišé. I keď aj ja musím povedať (a nezabi ma), že mi to pripomína Twilight. A ešte jeden film, niečo na K sa to začínalo, tam mal ten chalan tuším rakovinu...? Hm..
No, tákže, aby som zasa neodbiehala... Hééézky! *snaží sa napodobniť hlas jednej kamošky* Celý čas som sa pri čítaní vyškierala a uhihňávala, asi vieš pri ktorej časti najviac...? Ale na Chigiho mene som sa moc nesmiala, skôr som sa snažila zistiť, ako sa to číta... Tak ako sa to číta?
Ale trochu mi to pripomenulo Džidžiho, toho meno neviem ako sa píše, ale možno je to to isté, len ja som hluchá. Džidži bol taký aziat, čo robil čašníka v jednej talianskej reštaurácii. Ale to je jedno. Netuším, kde som skončila, nejak som sa zamotala, hé. :-D
Ták... *palec hore*

7 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 25. ledna 2010 v 17:12 | Reagovat

[6]: Lol s tými prstami :D. Tak sry, že som a sklamala :D. Ale ako som nabehla na tento článok, že mrknúť na nový koment, tiež mi do očí udrela práve tá časť vety "nemal prsty" a tiež si vravím, že si akosi nepamätám, že by som niekomu odťala prsty :D. Sranda :D.

Ale ja vás už pokúšem, ľudia, každého rad za radom! Akože Twilight? Keď som to písala (ten začiatok, myslím, dostať sa ku koncu mi trvá dodnes, ehm, ehm :-D), tak bol Twilight ešte len v Meyerovej hlave! To jej Twilight sa podobá na moju Slzu a osud, plagiátorka jedna :-D!

Ale dík za pochvalu, aspoň strácam na klišoidnosti :-D. A naberám na Twilighte, tak neviem, či je to zasa až taká výhra :-D

8 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 25. ledna 2010 v 17:14 | Reagovat

[6]: Aha a výslovnosť! V mojom špecifickom vyslovovacom jazyku, ktorý sa riadi heslo: vyslovuj, ako slečna Ayamee (resp. Tilia, ja schizofrenik :D) povie :D, to môže byť cca:
Čigiru Tenbun
;-)

9 Tarin Tarin | Web | 25. ledna 2010 v 17:47 | Reagovat

Mno dobreeee. xDD Je spevák ale ešte som nenašla osobu ktorá by somnou zdielala radosť s jeho pesníčiek. Presnejšie pesníčky character song Fai - Smile.        Je to strašne roztomilé ale spieva tam trošku falošne.  Aj tak to milujem!

tu to je :
http://www.youtube.com/watch?v=iMLtU6QWmmM

10 Tarin Tarin | Web | 25. ledna 2010 v 18:43 | Reagovat

Mno mne sa to menu neuveriteľne páčilo. Som bola uplne s neho dojatá. xD Veď vieš.

Mno ako som už spomenula. Ja mám s desingmi strašný problém. Vždy si najdem už aj obrázky a pokúšam sa ich upraviť a nakoniec zistím že neviem ako.  :-( Vždy som chcela aby stránka vytvárala dobrá dojem.

Preto sa pýtam či nemáš nejaké navrhy čo by som mohla zmeniť a ako si docielila tak úžasné menu!?   :-D

11 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 25. ledna 2010 v 19:24 | Reagovat

[9]: Vypočula som si, no nie je to môj typ hudbičky, ja radšej také rezkejšie kúsky ;-). Ale zlé to nie, no. Ako som však povedala u teba na blogu, seiyuu sú predovšetkým seiyuu a až potom "spevákmi", toť môj názor, čo neplatí stopercentne, ale výnimky potvrdzujú pravidlo :-D

[10]: Ja to menu narcisticky milujem! :D Inak nemáš maila, možno by bolo lepšie s tým dessom radiť cezeň, ja kým sa vykecám čo a ako... :-D Niežeby to bolo také jednoduché, ale nie som až taký dobrý učiteľ :-D

12 Bublinka Bublinka | 26. ledna 2010 v 13:29 | Reagovat

Ayaaaa, prosím si pokračovanie :)

13 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 26. ledna 2010 v 21:59 | Reagovat

[12]: Bubliii :D?! Aj ty to čítaš :-D? Ďakujeeem ;-)!

14 sandy sandy | Web | 28. ledna 2010 v 23:00 | Reagovat

aj keď som ešte nekomentovala, ale poviedku čítam už od začiatku :-)...a musím povedať, že sa mi veeeľmi páči  :-) nestáva sa veľmi často, že ma niečo zaujme už hneď od prvej kapitolky :-)...už na začiatku, keď ešte len prvýkrát zbadala toho Chigira (neviem ako sa to skloňuje :D ale je to zlaté a vtipné meno :D) som tušila, že on nebude niekto obyčajný...a to ma prinútilo k tomu, aby som čítala aj ďalej  :-) lebo ja rada také fantasy poviedky, kde je niekto...ehm...záhadný  :-)...a okrem toho sa mi to páči aj kôli tomu, že je tam veľa vtipných scén, kde sa dá ozaj zasmiať :-)...teším sa na pokračovanie a som zvadavá, ako bude pokračovať to priateľstvo s osudom :-)

15 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 29. ledna 2010 v 16:29 | Reagovat

[14]: Ďakujem za milý komentár, sandy, veľmi ma potešil ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama