Prvá kapitola: Osudová jar

1. ledna 2010 v 7:42 | Zina Sykorská |  Slza a osud
L
acrima ležala v tráve a len tak premýšľala, hoci dobre vedela, že by sa mala učiť na zajtrajšiu písomku. Pichľavé lúče kostrbatého slnka jej ohrievali líca, vietor sem-tam zašelestil korunami stromov, ktoré sa nad ňou týčili ako ochranná klietka. Nos jej pošteklila príjemná vôňa rozkvitnutých kvetín, ktorú sem svieži jarný vánok privial od neďalekého ihriska spolu so smiechom a chlapčenskými hlasmi, medzi ktorými začula aj... jeho hlas! Bleskovo sa posadila, aby sa presvedčila, že ju sluch neklame a... Tento raz sa skutočne nenechal popliesť jej snami, tento raz sa plne sústredil na realitu.

Na ihrisko práve prišla skupinka chalanov, medzi nimi i Arter Reiss - chalan, do ktorého bola až po uši zbláznená. Zložila si z nosa slnečné okuliare s ružovými sklami, ktoré si nedávno kúpila, nech sa na život pozerá o čosi optimistickejšie, svet nabral svoju pôvodnú farbu. Obdivne si povzdychla - nech robil čokoľvek, vyzeral akokoľvek, bol jednoducho úžasný! Aj v bielom tričku pofŕkanom farbou a starých obnosených rifliach! Aj s modrou šmuhou zaschnutej farby krížom cez celé líce a dokonca i na pravom uchu spola skrytom pod svetlými vlasmi! Jeho kumpáni vyzerali podobne farebne, čo značilo, že sa aktívne zapojili do maľovania telocvične.

Lacrima si objala kolená a zasnene hľadela na objekt svojej túžby, sediaci na lavičkách pri ihrisku. Všetky myšlienky jej razom vyfučali z hlavy - zabudla na obávanú písomku z literatúry, zabudla na tému, ktorú jej mozgové bunky lenivo spracovávali pred Arterovým zjavením sa v parku uprostred rozsiahleho areálu Súkromnej strednej školy svätého Chartia. Arter, ach...!


"POZOR!" prebral ju z toho príjemného tranzu zúfalý výkrik spred školskej knižnice, ktorá sídlila hneď vedľa parku. Následné prudké brzdenie a obrovský rachot, aký mohol vyvolať len prudký náraz, neveštili nič dobré.

Dievča sa automaticky otočilo k zdroju hluku, tak ako všetci študenti a profesori momentálne relaxujúci v tejto malej oáze zelene medzi šedivými školskými budovami a študentskými domovmi.

"Nehoda!" zakričal ktosi spredu, na čo väčšina návštevníkov rýchlo opustila pôdu parku a vyštartovala k starej ošarpanej budove zistiť, čo sa stalo. A Lacrima s nimi, nakoľko bola od prírody zvedavá. Pochabo nechala všetky svoje veci ležať uprostred trávnika a cez dav ľudí sa pretlačila až na chodník pred knižnicou.

Zhíkla, rukou si zakryla ústa, do sivých očí sa jej nahrnuli slzy. Uprostred cesty ležala pani Scullerová, jej profesorka literatúry, v kaluži krvi. Nad ňou sa skláňal Martin, profesor filozofie, jeden z najobľúbenejších profesorov na škole a márne jej poskytoval prvú pomoc.

Lacrima očami zmätene prebehla po kruhu zdesených študentov, až jej zrak spočinul na malej žltej dodávke plne naloženej čerstvo nakosenou trávou. Okamžite ju spoznala, patrila pánu Hortuleovi, správcovi školských pozemkov. Cez kapotu až na strechu na nej ležal zlomený kmeň mladej čerešne, ktorá nevydržala prudký náraz, rozlomila sa vo dvoje a okolie pokryla naružovelými lupienkami svojich kvetov. Pán Hortule, drobný šedivý starček v zelenej vyšúchanej uniforme, sedel na chodníku a tíško plakal.

"Rozostúpte sa, rozostúpte sa, prosím!" snažila sa cez zástup študentov pretlačiť riaditeľka Cranterová, jej hromový hlas Lacrima spoznala už z diaľky. "Preboha!" zhíkla, keď zbadala bezvládne telo svojej kolegyne a možno i priateľky, "Volal niekto záchranku?!"

V dave to zašumelo, študenti sa rozhovorili, akoby riaditeľka mávla čarovným prútikom a prebudila spiacich princov a princezné z nemého šoku do krutej reality. Slabšie povahy dokonca nevládali udržať slzy a nárek.

Lacrima zdesene ustúpila dozadu, nevšimnúc si ani, že osoba, do ktorej vrazila, bol samotný Arter. Len zamrmlala úsečné: "Sorry," a pokračovala v ústupe.

"Si v poriadku?" zakričal na ňu akosi ustarostene, no ona ho nepočula, na to bola priveľmi otrasená. Sama nevedela vysvetliť túto svoju prehnanú reakciu, pani Scullerovú nikdy nemala príliš v láske... A teraz je mŕtva, zomrela... Smrť...

No skôr, než sa stihla ponoriť do akejsi podivnej úvahy o živote a smrti, pohľad jej zavadil o chalana, sediaceho na múriku, oddeľujúcom park od cesty. Nepamätala si, že by ho niekedy predtým videla - hoci pri požehnanom množstve študentov Charitky bolo priam nemožné, aby poznala každého jedného žiaka čo i len z videnia. Vysoký, športová postava, dlhšie tmavé vlasy, tmavé oči, presná farba sa z tej diaľky nedala určiť... Prišiel jej neznámy, cudzí, akoby nepatril nielen do tejto školy, ale ani do tohto sveta...

Odvrátil pohľad od miesta nehody, akoby podvedome zistil, že ho niekto sleduje a svoje smutné oči uprel priamo na ňu. A Lacrime prebehli po chrbte zimomriavky. Chvíľku si len uprene hľadeli do očí, akoby boli pohľadom jeden na druhého priam zhypnotizovaní, potom sa chlapec postavil, vyšiel kamennými schodíkmi do parku a stratil sa v ňom.

fairytales.blog.cz

Od nehody pani Scullerovej ubehlo vyše týždňa, no nového profesora literatúry sa napriek dostatku času riaditeľke Cranterovej ešte nepodarilo zohnať. Preto sa Lacrima nenudila na prednáške ako zvyčajne, lež umývala riady z raňajok.

Šikovne poukladala taniere, poháre i príbory do umývačky - už v tom mala prax -, zapla ju, na čo stroj tíško zapriadol a začal čistiť riad. Potom prešla k umývadlu a otočila kohútikom, aby naplnila sklený džbán a poliala vysmädnuté bylinky na podobločnici. A kým do provizórnej krhličky pomaly vtekal tenučký prúd vody, oprela sa o kuchynský pult oboma rukami a vyzrela von oknom pred sebou.

Oproti domu Modrého sesterstva - do ktorého akýmsi zázrakom patrila - stál jeden z vchodov do parku. Školský parčík mal štvorcový pôdorys, v strede každej jeho strany boli sivobiele kamenné schodíky - nakoľko bol oproti ceste mierne vyvýšený. Keď sa človek na ne pozrel odtiaľto, dovidel až na druhú stranu parku, ktorá hraničila s knižnicou. Lacrima znudene sledovala prázdnu ulicu, keď tu zrazu spozorovala, že nie je až taká prázdna...

Za živým plotom, ktorý oddeľoval dom od cesty, spozorovala povedomého chalana. Videla mu len hlavu - plot pred budovou sesterského domu bol predsa len vysoký. Keď si uvedomila, že je to ten chlapec, ktorého videla na múriku v parku vtedy, keď sa pani Scullerovej stala tá strašná nehoda, opäť ju zamrazilo. Len ho uprene sledovala, ako mizne na druhom konci ulice, ani si neuvedomila, že džbán s vodou už dávno preteká...

"Rima, Rima!" hlas jej priateľky Liu ju donútil obrátiť sa k dverám do kuchyne, v ktorých sa dievča z ničoho nič objavilo. Sotva lapalo po dychu, čo značilo, že sa muselo riadne ponáhľať. A keďže Lacrima vedela, že Liu nie je práve aktívny typ, usúdila, že to, čo jej chce povedať, musí byť otázkou života a smrti alebo... jednou z najčerstvejších klebiet.

Tresk! Prievan zabuchol vchodové dvere, až to zadunelo - Liu ich opäť zabudla zatvoriť. Podľa Lacrimy bolo len otázkou času, kedy sa ich sklená výplň rozhodne vyhlásiť centrálny štrajk...

"Hups!" na Liuinej bucľatej tvári sa objavil pokorný výraz, ospravedlňujúco pokrčila plecami. A v nasledujúcej sekunde s novonadobudnutou dávkou nadšenia spustila: "Práve som stretla Jaylenne Lapegru! Veď vieš, kočka od Červených, čo dva roky chodila s Edmorom Debois od Zelených! Chcela ho nechať kvôli jeho záľube hazardných hrách - viac času strávil v herni, než s ňou," ďalšia veľmi zaujímavá klebeta, pomyslela si Lacrima, no nechcela kamarátke pokaziť radosť, preto radšej trpiteľsky počúvala, "A predstav si, pred hodinou za ňou prišiel so zásnubným prsteňom s takým veľkým," prehnane rozťahovala rukami, "kameňom! Včera večer vyhral v lotérii pol milióna! Romantika!" povzdychla si Liu na záver.

"Radšej si rozopni tú bundu, tuším ti z toho tepla mäkne mozog," Lacrima si nakoniec ten uštipačný komentár predsa len neodpustila. Kamarátkinu pohoršenú reakciu už nesledovala, radšej sa naoko nezaujate obrátila späť k oknu. Už tam nebol...

fairytales.blog.cz

Poobede sa Lacrima s Liu a Mishu, svojimi najlepšími kamoškami, chystala na laboratórne práce z chémie. Stáli pri Mishinej skrinke, Mishu si z nej vyberala učebnice na predmety, ktoré ju dnes ešte čakali. Lacrima bola chrbtom opretá o čiusi skrinku po Mishinej ľavici, oproti nej stála Liu a oduševnene babám vykladala kto s kým, čo, kedy, ako a prečo.

"Loren začala chodiť s Borderom, ktorý sa v sobotu rozišiel s Florou. Teraz sú tie dve na nože, a to kedysi bývali najlepšími priateľkami! A spolubývajúcimi... No Flora včera urobila Lore taký výstup, kým si ty," a svoj krátky hrubý prst namierila na Lacrimu, "bola v sprche a tunak slečna Mishu na rande! Na chodbu začala vyhadzovať všetky Lorenine veci, ako jej prišli pod ruku. Našťastie sa však do toho - ostatne ako do všetkého - zaangažovala Elizabeth a stihli sme ju spolu spacifikovať a upokojiť, ešte než sa Lorenine veci premenili na kôpku nepoužiteľného harampádia... Potom si Flora vzala všetky svoje veci a na protest sa presťahovala k Chidae a to ju doteraz vôbec nemala rada! Loren ale odišla k Borderovi, veď má v meste vlastný byt, takže teraz máme jednu izbu voľnú..."

"Bože, Liu, tebe sa snáď nezavrú ústa! Si ako stará babka na trhu, ktorá..." Lacrima zamrzla uprostred vety, len zízala na ten výjav pred sebou. Respektíve nad sebou, na to bol spomínaný výjav privysoký a ona prinízka. Arter...!

"Dovolíš? Opieraš sa mi o skrinku," upozornil ju taktne. Kútikmi úst mu pošklbával úsmev.

"Jasné, sorry!" Lacrima sa na neho prihlúplo usmiala na znak úprimnej ľútosti a mierne prisurovo odsotila Liu, ktorá jej stála v ceste v podobe objemnej sochy, aby sa bleskovo skryla za otvorené dvierka Mishinej skrinky. Oprela sa o ostatné skrinky, až to buchlo a nahlas si vydýchla červenšia ako lak na Mishiných nechtoch. Taký trapas! Vedľa nej stojí samotný Arter a ona hovorí o starenkách na trhu! Na to, že ostatným väčšinou zavadzia si už zvykla, ale zavadzať Arterovi?!

"Prečo si mi nepovedala, že máš skrinku vedľa neho?!" zasyčala pomedzi zuby na svoju kamarátku, keď opatrne vykukla spoza kovových dverí.

Mishu bola ešte stále zaujatá triedením učebníc, akoby robila jarné upratovanie, Liu tam len stála a hlúpo sa na Artera usmievala. Tiež sa na ňu usmial, potom sa jej otočil viac-menej chrbtom a už vytáčal kombináciu na svojom zámku. Lacrima Liu nenápadne kopla do členka, nech s tým zízaním na neho prestane.

"Au!" zaskučala Liu, na čo sa Arter otočil.

Zazubila sa na neho so slzami bolesti v očiach a on sa radšej vrátil späť ku svojej skrinke. Potom sa nenápadne posunula za Mishine dvere k Lacrime, aby ju upokojila - to dievča bolo pre nervozitu spôsobenú blízkosťou svojho idolu až priveľmi agresívne a jej prah bolesti nebol nijako extrémne vysoký!

"Prečo si mi to nepovedala?" zopakovala Lacrima smerom k Mishu nahnevane, ale dostatočne ticho, aby ju prípadný okolostojaci Arter nepočul.

Mishu na okamih vykukla spoza dverí, aby mohla zašepkať: "Čo som to vedela?"

"Panebože, Mishu! Si predsa tretiačka! Tri roky vedľa neho sídliš a ani si to nevšimneš?!" pokračovala Rima vo výčitkách.

Medzitým Arter pohrešovanú učebnicu (alebo čo to vlastne hľadal, keďže skrinku zatváral s prázdnymi rukami) našiel a vybral sa chodbou práve Lacriminým smerom. Vynoril sa spoza Liu s pobaveným výrazom na tvári. Lacrima pevnejšie stisla náklad kníh, ktoré mala pritlačené na hrudi a zoširoka sa na neho usmiala.

Ku podivu jej úsmev opätoval, hoci on pri tom nevyzeral hlúpo, ale úžasne. Taký krásny úsmev na takej krásnej tvári takého krásneho človeka! Lacrimu to úplne vyviedlo z miery, preto na neho hľadela doslovne väčšmi zdesene než zbožňujúco.

Artera jej podivná reakcia však z miery nevyviedla, pristavil sa pri nej a hovorí: "Hej, nevideli sme sa my už náhodou?" Žiadna odozva. "Nie? Čo takto zmeniť to a stretnúť sa?"

Zdesenie na Lacriminej tvári sa ešte prehĺbilo, hoci nemala prečo byť vydesená, práve naopak - mala byť nekonečne šťastná! Veď ju na rande práve pozýval samotný Arter, Arter! Ten Arter, o ktorom snívala už celé veky! Čo si o nej teraz, preboha, pomyslí?! Toľká šokovanosť, že nemohla slovka riecť, takmer ani nedýchala. Stále na ňu spýtavo hľadel, čakal na odozvu. No ona doslovne stuhla.

Kto vie, ako dlho by tam len tak stála a on by ju takmer túžobne prebodával pohľadom, keby z akejsi triedy zrazu nevybehol vyšší muž s briadkou a nezačal by nadšene vrieskať: "Ľudia, ľudia!" poskakoval medzi vyjavenými študentmi, sem-tam sa pri ktoromsi zastavil a zatriasol ním, "Urobil som to, ja som to urobil!"

Vydesené výrazy študentov sa na okamih priblížili k tomu Lacriminmu. Arter našťastie taktiež hľadel na ten humbug, čo spôsobilo, že to zvláštne napätie z nej pomaly opadávalo - už ju nehypnotizovali tie iskrivé zelené oči.

A podobne sa strácalo i počudovanie študentov nad týmto prapodivným výjavom, keďže v spomínanom mužovi s briadkou čoskoro spoznali najstaršieho charitského študenta - nakoľko v piatom ročníku zotrvával už tretí rok, doteraz sa mu nepodarilo zložiť záverečné skúšky. Za tie roky sa mu vlastne podarilo zložiť všetky až na chémiu.

"Urobil som to, urobil!" výskal nadšene, "363 z 500!" Na zloženie skúšky bolo potrebných minimálne 350 bodov.

Chalani pískali, dievčatá tlieskali, tešili sa spolu s "večným študentom". A medzi nimi i Arter, ktorý sa nechal strhnúť svojimi priateľmi, ktorí sa vyvalili z jednej z tried. Dokonca i profesori sa museli pozrieť, čo sa to vonku na chodbe robí a pripojiť k blahoprajnému potlesku. Dav večného študenta začal pomaly vytláčať na dvor za hlasného skandovania: "Urobil to, urobil! Urobil..."

Arter sa už márne snažil dostať späť k Lacrime, Liu a Mishu, otočil sa k nim s protestným výrazom na tvári, no dav ho strhol. Lacrima na neho teraz priam zúfalo hľadela, akoby ho už nikdy viac nemala vidieť. Podobne hľadel i on na ňu, hoci sa otočiť stihol len sem-tam - dav je predsa len mocný smerodajca.

Tri dievčatá sa tisli k skrinkám, aby ich tá masa nepodupala alebo nestiahla tak ako Artera. A hoci z toho zbožňovaného plavovlasého stvorenia Lacrima ešte stále nespúšťala oči, zrak jej akosi náhodne zavadil o chlapca na opačnej strane chodby. Pohyboval sa akosi pomalšie od zvyšku davu - medzi skrinkami a tým zástupom bola totiž dostatočne veľká medzera, aby ňou trošku nepohodlne ale predsa prešiel aspoň jeden človek. Videla len jeho hlavu, mihajúcu sa pomedzi ostatných žiakov, ale bola si istá, že je to on! Chlapec z ulice, ako zomrela pani Scullerová! Chlapec z ulice, ako jedna romanca dospela k šťastnému koncu!

"To je on, to je on!" ukázala na neho Lacrima, hoci jej postupujúci dav takmer odrazil ruku.

Liu s Mishu pozreli tam, kam ukazovala, dokonca i Arter presmeroval svoj pohľad z Lacrimy na dotyčného.

"Kto?" zazerala kamsi tam Mishu.

"Kde?" nechápavo sa rozhliadala vôkol seba Liu.

Arter sa tváril zmätene, bolo dosť divné, že Lacriminu poznámku vôbec počul. A možno nepočul, len videl jej šibrinkujúci prst.

Nik ho nevidel, no on tam bol! Ten podozrivý chalan! Možno sa im zmiešal s davom, no Lacrima nevnímala nikoho len jeho. Akoby ostatní zošediveli a splynuli s prostredím do jednoliatej masy. Bol tam len on, iba on a nikto iný! Kto vie, prečo priťahoval jej pohľad vždy, keď sa niekde sčista-jasna objavil...

Dav sa pretlačil na školský dvor, s ním zmizol i Arter a ten tajuplný podozrivec. Na chodbe zostali len Lacrima, Mishu, Liu a zopár žiakov, ktorí mali vyučovanie a profesorky sa ich márne snažili natlačiť späť do tried.

"O kom si to vravela, Rima?" spýtala sa nechápavo Liu.

Oddeľovač




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ako často by si si želal/a nový diel kapitolovky Slza a osud?

každý deň
každé dva dni
každé tri dni
každý týždeň

Komentáře

1 ♥~*TeRr*~♥ ♥~*TeRr*~♥ | Web | 1. ledna 2010 v 9:10 | Reagovat

Přeji hodně lásky,štěstí a úspěchů v novém roce 2010 !! .. [:

2 Crazy Crazy | 1. ledna 2010 v 10:22 | Reagovat

Skvelé, skvelé, skvelé! :D A myslím to vážne  :-P Tomuto ani nemám čo vytknúť...  ;-)

3 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 1. ledna 2010 v 19:12 | Reagovat

[1]: Ďakujem, aj tebe :-D

[2]: No, urobila som pár úprav od poslednej verzie, ktorá tu bola zverejnená. Ale ja osobne aj tak nie som až také nadšená, aby som skandovala "skvelé" :D. Každopádne ďakujem ;-)

4 jannus jannus | Web | 1. ledna 2010 v 20:50 | Reagovat

No, ak je TOTO jedna z tých "nevydarených" prvých kapitol, potom sa nemôžem dočkať tých vydarených! Pretože toto bolo fakt s-u-p-e-r!! :-D Naozaj, nebolo to tuctové ani nudné, ako zvyknú byť niektoré prvé kapitoly, skvele si ma dostala do deja. Taktiež sa tam už začína niečo diať, čo je skvelé. Takže... tu vlastne nemám čo vytknúť. :D Eh, možno až na "okolostojaceho Artera"... Tam by sa mi skôr hodilo "vedľa stojaci Arter", alebo "blízko stojaci Arter"... :-D Len táto jedna vec mi tak udrela do očí, inak nič.
Vážne paráda, veľmi sa teším na pokračovanie, vyzerá to super!! :D

5 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 2. ledna 2010 v 0:00 | Reagovat

[4]:: To "okolostojaci" je tam schválne :-D! Viem, že to nie je práve najsprávnejšie, hovoriť o jednej postave ako o "okolostojacej", znie to kvapku divne, ale chcela som to trochu zexpresívniť, celú tú situáciu :D.

A veľmi pekne ďakujem za krásnu pochvalu *červená sa*

6 jannus jannus | Web | 2. ledna 2010 v 0:23 | Reagovat

[5]: Oh... tak to mi trochu uniklo, že to chceš zexpresívniť... ^·^" Tak potom sa vélice ospravedlňujem! ~·^
A niet za čo! ^·^ Veď len hovorím pravdu (nie, že by som inokedy klamala! ~·^)! ^///^

7 Shir Raien Shir Raien | Web | 2. ledna 2010 v 13:41 | Reagovat

Ayamee, konečně se mi podařilo pročíst něco z tvé tvorby, konkrétně první kapitolu ze " Slza a osud " a líbila se mi, ano, líbila. Jsem moc zvědavá, kdo je onen pan " Tajemný, " ale řekla, že je onen Osud, nemílím se?! Upřímně mou osobu nejvíc pobavila Liu, která je oprvadu velmi, ale velmi mluvná dívka, ale také stálo za pobavení, když " Věčný student ů znenadání vykřikl " Urobil som To! Urobil som To! "

8 Tina Tina | E-mail | 2. ledna 2010 v 14:53 | Reagovat

Pekné, pekné! I keď sa mi to zdá trošičku uponáhľané, tak rýchlo to ubiehalo(možno to je iba môj pocit), ale aj tak pekné. Už to tu bolo, že?
No vôbec to nie je také nevydarené, ako si vravela, mne sa to páči a ako vidím, nie som sama. :-)
A páči sa mi pán Neznámy, Osud, že? Či? :-D

9 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 2. ledna 2010 v 17:05 | Reagovat

[8]: Uponáhľané je možno dobré slovo, najmä v ďalších kapitolách to bude ešte horšie, ehm...

[7]: Júúú, ty máš sympatie k Liu :-D? To je pekné, že si si ju všimla! Akože nie, že by si ju ostatní čitatelia nevšímali alebo čo, ale každý ide skôr po tých hlavných postavách :-D.

A áno, baby, toto tu už raz bola, ale pribudli drobné zmeny :D. Iba drobné, piťavé, ale predsa :D.

A to fakt chcete hneď vedieť, kto je onen pán Tajomný? To je inak dobrý nickname, lepšie ako to moje "on" :-D

10 Natalica Natalica | 3. ledna 2010 v 14:11 | Reagovat

Ehm... ja nemám slov. Napadajú ma iba takéto: Skvelé, úžasné, dokonalé a pod. ale to všetko tu už odznelo...

A ešte by som rada dopísala, že toto rozhodne nieje nedokonalá kapitola, ale aj to tu už odznelo!!!

Ha! a našla som niečo, čo tu ešte neodznelo: táto kapitola je excelentná :-D

11 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 3. ledna 2010 v 23:18 | Reagovat

[10]: Excelentná :D? To si si radšej mala nechať na niečo, čo by takého krásneho slova bolo aj seriózne hodné ;-). V každom prípade dík za pochvaly :D

12 Crazy Crazy | 4. ledna 2010 v 14:20 | Reagovat

Moment...KTO hlasoval, aby si pridávala nové kapitoly každý týždeň?? Ignoruj ho!
;-)

13 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 4. ledna 2010 v 15:27 | Reagovat

[12]: Kto? Šesť ľudí (aspoň čo som naposledy pozerala) a ja náhodou súhlasím, teraz mám skúškové, čiže nebude čas na dopisovanie tých posledných kapitol, hoci včera mi to nedalo a napísala som takmer celú trinástu kapitolu. Fňuk, fňuk, až mi to ľúto prišlo :-( (týka sa to deja, ale aj toho, že to prosto celé už končí, predsa len som tú poviedku písala dosť dlho, bude mi za ňou smutno)... Prosto moc nestíham dopisovať, preto to zatiaľ bude každý utorok nová kapča. A kedy je utorok? Zajtra! Čiže zajtra bude dvojka :-D

14 StandyB StandyB | 4. ledna 2010 v 16:21 | Reagovat

ja uz som to citala vcera len mi nechcelo odoslat koment ...co som sa chcela spytat ....? aha xD
to co je za meno arter?? :D ale je to zaujimave uvidime kde to povedie xD

15 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 4. ledna 2010 v 17:08 | Reagovat

[14]:: To sú také moje mená-nemená, nooo ^///^

16 capepeidy capepeidy | Web | 13. února 2010 v 15:53 | Reagovat

tak konecne som tu :D no TW ako si mi spominala som tam nevedela najst :) kto vie preco mozno preto ze tam nie je:D
ale teraz k veci no ako som to zacala citat pozeram ze kde je rok vydania zda sa mi ako by si sa velmi snazila pisat ako davni spisovatelia tie prirovnania a slova ako napr.kostrbatého slnka tak toto som uz dlho nevidela :) ale to neznamena ze je to zle len mne ssa tam podaktore podobne nehodili mozno sa az velmi snazis pisat presne a dobre ze ti laicky postoj k veci usiel trochu jednoduchosti a vtipu
chcela si aby som ti napisala co sa mi naozaj nepacilo a pacilo a mas pravdu povedat pravdu niekomu koho poznas je naozaj tazsie ale aj tak ma to ako celok zaujalo (len do kelu ze viem ako to bude pokracovat) napisane to bolo dobre ziaden chaus alustenie kto co hovori alebo robi :D a mas pravdu Lacrima je zvlastne a Lacrim znie lepsie ale kedze je to a potrebne tak je to ok  ;-)

17 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 15. února 2010 v 0:36 | Reagovat

[16]: Ja stále len pindám, pindám, že chcem ostrú štipľavú kritiku, ale ono to fakt nie je len tak, sprdnúť si kamošku :D!

"Kostrbaté slnko" je u teba dlho nevidený zvrat? :D Vlastne... Už to sem-tam preháňam s tým presným vyjadrovaním sa v poviedkach, asi by som mala ubrať :D. Ono je to ale strašne ťažké, aby tie moje texty potom nevyznievali priveľmi umelo, dospela som do dákeho divného štádia vo výbere a mixovaní slov, omg... To asi preberiem osobne s tebou, ak sa stretneme najbližšie a dovtedy nezabudnem, čo som k tomu chcela :D.

Ale som happy, že si si na moje pochabé dielko konečne našla čas a obetovala mu ho, na tvoje kritiky sa teším (aspoň dáke totižto, aj keď z toho tvojho komentu srší, že by si si i viac rypla, len nechceš byť na mňa zlá)! ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama