Siedma kapitola: Slepá ulička

3. února 2010 v 1:02 | Zina Sykorská |  Slza a osud
"
Chigiru?!" vletela vyjavenému chlapcovi rovno do náruče Lacrima a tak tuho ho objala, až na okamih takmer prestal dýchať. A stále sa ho nepúšťala, držala sa ho ako kliešť a akýmsi zlomeným hlasom vravela do jeho košele: "Ani nevieš, ako som sa o teba bála! Neukázal si sa tu takmer mesiac! Každé ráno som chodila do tvojej triedy, dúfajúc, že sa tam konečne objavíš! Simon ma dokonca naučil hrať šachy! Ešte sa mi síce nepodarilo poraziť ho, ale Maria vraví, že som na najlepšej ceste! Požičala mi svoju Janu Eyrovú, vraj aspoň za tú snahu vydržať v Simonovej blízkosti, už som ju prečítala dvakrát a včera mi dokonca nanútila Shakespearove Sonety, no ku podivu vôbec ale vôbec nie sú zlé! A Rodherick mi vysvetľoval Platónovu filozofiu a veľmi sa mi to páčilo a... A..."

A keďže Lacrima stále neprestávala nezrozumiteľne bľabotať, Chigiru sa rozhodol zastaviť ju sám: "Tak ty si sa kvôli mne stala intelektuálkou? Musím povedať tej bande, aby ťa prestala takto kaziť..." Krátko sa zasmial a ten úsmev z jeho tváre už nezmizol.

Zrazu mu prišlo nesmierne hlúpe len tak tam stáť, so zvesenými rukami ako dáky ľudoop, preto ju tiež objal. Konečne k nemu zdvihla tento krát prekvapené oči, neverila, že sa znížil k niečomu natoľko ľudskému ako k obyčajnému vrúcnemu objatiu! Usmiala sa na neho.

"Takže som ti chýbal?" spýtal sa potmehúdsky.

"Samozrejme!"


fairytales.blog.cz

"Aha! Aha!" zaťahoval Ruphus, prstom ukazujúc kamsi medzi po chodbe sa premávajúcich študentov, "Toto nie je čisté, kamoš, toto nie je čisté!"

A vtedy ten výjav zbadal i Arter - jeho Lacrima vo vrúcnom objatí s tým nehorázne podozrivým chalanom, čo mal také stupídne meno, až si ho odmietal zapamätať. Arterove oči sa od samej nenávisti zúžili, pozorne sledovali tú dvojicu, ktorá sa spolu na čomsi odušu smiala.

A Ruphus sa už chystal začať na nich splašene mávať, už-už otváral ústa, že si pri tom i pokričí ich mená, najmä to Chigirovo - na tom si chcel obzvlášť zgustnúť, pretože tušil, že volanie čohosi takého by vzbudilo na chodbe ohromnú salvu smiechu. No v tom ho odzadu zdrapila za golier trička Arterova ruka a vtiahla ho do akýchsi dverí.

"Čo blbneš?" mračil sa Ruphus na Artera (ktorý už medzitým začal vrieskať na tých pár chalanov, motajúcich sa na chalanských véckach, aby odtiaľ vypadli) a naprával si svoje pokrčené tričko pred ufúľaným zrkadlom, ktoré zdobilo stenu za trojitým umývadlom.

"Von!" vyhnal Arter i posledných prvákov, ktorí sa pratali z miestnosti, hundrajúc si popod nos pár nepekných poznámok na adresu akéhosi povýšeneckého štvrtáka.

"Čo tu ten robí, doboha?!" oprel sa o umývadlá, pred ktorými sa už zvŕtal Ruphus a dôkladne sa obzerajúc v zrkadle si naprával vlasy, "Myslel som si, že som sa ho už zbavil!"

"To som si, pravdupovediac, myslel i ja - že si ho odrovnal a zakopal na dvore svojich fotrovcov," vravel Ruphus úplne vážne, vyberajúc si zo školskej tašky gél na vlasy, "No potom som sa spýtal Lacrimy a tá mi povedala, že má dáku chorobu či čo, preto je často chorý. Tuším nám to i spomínal..."

"Kto by takého magora počúval?!" hneval sa stále Arter. Medzitým už zazvonilo, no ani jeden z chlapcov sa nemienil ponáhľať - Arter chcel ešte chvíľu nerušene trucovať a Ruphus ešte nedokončil úpravu svojho účesu.

"Presne tak, kašli na neho! Pako a ešte s akým debilným menom! Vlastne..." prehodnotil to Ruphus, "Dorian..." vyslovil jeho meno, "Dorian..." urobil tak ešte raz, "Ty kokso, to je aké sexi meno! S ním by sa ako dobre balili baby! Som Dorian, kráska," zahral sa sám na seba, keď balí baby tým svojim fingovane tajuplným hlasom, "Dorian," zopakoval. "Som Ruphus, Ruphus..." prehlásil už bežne používaným hlasom bez akejkoľvek dávky flirtovacej esencie, "Ruphus!" vyhlásil tento raz znechutene, "Veď to znie ako syr! Úplný syr!" mračil sa na svoj odraz v zrkadle, tento krát už perfektne upravený.

No to už Arter, prevracajúc očami, radšej vychádzal z vécka.

fairytales.blog.cz

"Kde si vlastne bol?" spýtala sa Lacrima Chigira podozrievavo. Po škole mal Arter futbalový tréning na štadióne, ktorý sa nachádzal neďaleko školského areálu a ona, ako správna frajerka, prišla svojho miláčika skontrolovať, či sa viac ako futbalovej lopte nevenuje sledovaniu synchronizovaného poskakovania v tesných úboroch, ktoré si v rohu ihriska nacvičovali roztlieskávačky. A hoci sa Chigiru chcel pri tejto príležitosti radšej niekam vytratiť, Lacrima trvala na tom, že jej musí robiť spoločnosť.

A tak sa tento tréning zapísal do histórie školského futbalového družstva ako najhorší tréning Artera Reissa. Chudáčik žiarlivosťou zmáhaný Arter sa totiž celú dobu viac ako lopte venoval svojmu dievčaťu, sediacemu na tribúne vedľa toho pseudoázijského pajáca. A ako sa potom mohol sústrediť na hru? Keď sa tam spolu tak geniálne bavili?

Neustále uvažoval nad tým, či sa tak dobre Lacrima zabáva i v jeho spoločnosti, či je jeho žiarlivosť vlastne opodstatnená... Najprv totiž veril a vedel, že nie je, že Lacrima a Dorian sú prosto len priatelia z detstva, ktorí sa zhodou okolností ocitli a opäť našli na rovnakej strednej škole. No miestami tá jeho prehnaná žiarlivosť pracovala tak dôkladne, až uvažoval či Dorian nezačal chodiť na Charitku len preto, aby mu Lacrimu ukradol... Hoci vedel, že to bolo už riadne šialené, ale aj tak si nemohol a nemohol pomôcť.

"Tak kdeže si to bol?" dobiedzala Rima naďalej, keďže sa nedočkala odpovede.

Chigiru bol totižto mimoriadne zaujatý hrou. Respektíve provokovaním istého hráča, ktorému na červenom tričku nad veľkou bielou šestkou svietilo meno "Reiss". Hľadel mu priamo do očí a uškŕňal sa pri tom ako dáky šialenec, keďže jasne postrehoval jeho nenávistný pohľad. A keď Arter minul loptu, natoľko bol zaujatý udržiavaním očného kontaktu s istým divákom, začal sa na ňom bez ostychu smiať.

"Hm?" nevenoval jej dostatočnú pozornosť, keďže provokovanie toho veľkého žiarlivca ho začínalo náramne baviť!

"Kde si bol?" rozhodla sa Lacrima zakročiť ručne stručne a Chigirovu hlavu násilne natočila svojim smerom, teraz sa na ňu musel pozerať.

Preto mu ušlo, ako Arter sfauloval vlastného spoluhráča... Keď futbalista totiž videl, ako sa jeho dievča dotklo tváre toho idiota, tak sa nazlostil, až dostal chuť do niečoho si poriadne kopnúť! A keďže jeho smerom práve letela lopta, mienil si zlosť vybiť na nej. Nanešťastie však pre svoje divné rozpoloženie netrafil loptu, ale píšťalu svojho spoluhráča, ktorým bol zhodou okolností Jasse. A ten sa okamžite s bolestným výkrikom zrútil k zemi.

"Bol som cho-chorý..." zahabkal Chigiru mierne zmätený dotykom jej ruky.

"Ty predsa nie si chorý!" oponovala mu veselo, mysliac si, že má pravdu a to s nedostatočnou imunitou či čím si len vymyslel, aby zakryl... No, to, čo zakrýval, mienila veľmi presne zistiť v najbližšej dobe, hoci niečo už tušila.

"Ja som chorý a vždy som aj bol," hovoril to úplne vážne, neklamal. "Vieš, čo je imunita, však?" A odpoveď vzápätí vyriekol sám: "Odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam, choroboplodným mikroorganizmom... Aj alergia je typom ochorenia imunitného systému, je to precitlivenosť na určitý alergén..."

"A ty máš tú imunitu oslabenú..." šepla Lacrima.

"Presne. Znížený počet bielych krviniek, pocity únavy, zhoršené hojenie rán, časté bakteriálne a vírusové ochorenia... Vlastne to nie je až také vážne, použitím odborných termínov to tak môže len vyznieť... Bývam len častejšie chorý, to je všetko. Vlastne býval som..."

"Býval si..."

"Videla si niekedy kašľajúceho zombíka?" povytiahol obočie.

"Prestaň!" uštipla ho do boku, až prekvapene zaaukal, "Nemôžeš sa predsa nazývať "zombíkom" a to ani len zo srandy!"

"Ale ja som mŕtvy!" obraňoval sa.

"To ti tak verím!" skúsila to Lacrima.

"Chceš úmrtný list ako dôkaz?"

"Nie," slušne odmietla Lacrima, povedala to až prekvapivo vážne na fakt, že vedela, že to vážne nemyslel, "Chcem len vedieť, kde si sa ten posledný mesiac flákal!"

"Pracoval som..." odvetil ledabolo.

"Pracoval? Takže svoju chorobu využívaš ako zásterku na to, aby si sa mohol pasovať s osudom sveta?"

"Lacrima?" oslovil ju ktosi, musela sa za tým hlasom otočiť, "Jassa odviedli na ošetrovňu, tréning bol zrušený..." Bol to Arter, Arter bez trička - aj pri odfláknutom tréningu sa predsa len spotil, preto si vyzliekol dres a práve si ním, ešte stále vyšťavene dychčiac, utieral pot z čela.

"Arter!" okríkla ho Lacrima, "Neproducíruj sa tu polonahý, čo nevidíš tie uslintané roztlieskávačky?! Chcú ťa dovyzliekať očami!"

Artera jej žiarlivosť pobavila, otočil sa k miestu, kde naposledy spozoroval roztlieskávačky. Pre pauzu v ich tréningu spôsobenú rozruchom okolo Jassovho úrazu teraz sedeli na tribúne a keď sa na nich Arter otočil a na dôvažok im aj laškovne zamával, bláznivo sa rozchichotali.

"Arter!" Lacrima sa na neho naoko nahnevala - tak ona ho karhá a on ich začne ešte schválne provokovať? -, "A čože sa to stalo Jassovi?" spýtala sa, to ju už Arter ťahal dole z tribúny.

V tom rozruchu okolo Jassovho zranenia, no predovšetkým okolo nadržaných cheerleaderiek, Lacrima na Chigira dokonale zabudla. Zostal tam sedieť, hľadiac na tie dve postavy, ktoré sa mu vzďaľovali a vzďaľovali, až z jeho dohľadu úplne nezmizli. A to sa jej ho takmer podarilo zahnať do slepej uličky.

Oddeľovač




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Natalica Natalica | 6. února 2010 v 8:42 | Reagovat

Toto je nádherná kapitolka... Strašne sa mi páči ako sa navzájom provokovali :-D
A strašne sa mi páči tá časť keď sa Ruphus rozplýva nad Chigirovým-Dorianovým menom :D

A ešte by som rada vedela, na čom Chigiru Dorian pracoval...

2 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 6. února 2010 v 23:32 | Reagovat

[1]: "Chigiru Dorian", ako ho pekne voláš :D. A najlepší bol i tak Ruphus a jeho syr... teda, rozplývanie sa nad Dorianovým menom :D. Ruphus je prosto hviezda, ktorá už v tejto kapitole (vlastne to bolo práve v tejto kapitole) začala jasne žiariť! Len si to nikto nevšimol! Iba ja :-D

3 Little Treasure Little Treasure | Web | 7. února 2010 v 15:49 | Reagovat

Chúdačik Arter, nemá dosť pozornosti, tak sa vyzlieka pred roztlieskavačkami... :D A vlastne tak mu treba! Neviem, nemám ho rada o.O . Ruphusov hajzlový monológ nemal chybičky, to fakt, bolo to strašne mišteeee (: . A pravdu mal, Dorian znie sexy (tam má byť ypsilon alebo mäkké I?).  Aj keď, vďaka Arterovi teraz nevieme, že na čom Chi-gi alias Dorian robil celý mesiac :/ .

Btw, v ankete som dala hlas Chigimu, teda Dorianovi, lebo Artera... nemám rada, ako som už napísala.

4 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 7. února 2010 v 17:47 | Reagovat

[3]: Tie dva hlasy, čo má Arter v ankete, sú vlastne odo mňa :D. Chudáčika Artera nikto nemá rád! :-D

A Ruphusov hajzlový monológ? :-D :D :-P To znie geniálne!

5 Tina Avoatti Tina Avoatti | E-mail | Web | 12. února 2010 v 15:37 | Reagovat

A je on vôbec mŕtvy, alebo len kecá? :D
Vôbec nechápem, prečo by mŕtvy človek chodil do školy... A ak tam Dorian chodí kvôli Lacrime, prečo sa jej do života nezačal vtierať hneď po svojej smrti?
A Ruphus aký zlatý! :-D
Zamotala som sa do toho ešte viac, takže dúfam, že mi to bude po ďalších kapitolách jasnejšie, tešííím!

6 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 15. února 2010 v 0:31 | Reagovat

[5]: Prečo sa každý pozastavuje práve nad tým, či je mŕtvy alebo nie :D? Veď je to jedno! Či? :D

No vidíš, ani ja som dlho nechápala, prečo by mŕtvy človek chodil dobrovoľne do školy a vlastne ma ani nenapadlo, že by to niekto mohol nechápať :D. Ale raz sa dozvieš... Snáď :-D

Ruphus je najzlatší! :D :-D

7 Tina Avoatti Tina Avoatti | 15. února 2010 v 15:19 | Reagovat

[6]: A tebe je jedno či si živá alebo mŕtva? :D

8 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 15. února 2010 v 19:11 | Reagovat

[7]: Ta mne to zasa osobne až tak jedno nie je, ale bolo by mi jedno, či je živý alebo mŕtvy dáky Chigiru osudový :-D

9 Tina A. Tina A. | 17. února 2010 v 9:25 | Reagovat

[8]: A ty ani vlastné postavy rada nemáš... či?

10 Hlas autorky | Tilia Hlas autorky | Tilia | E-mail | Web | 18. února 2010 v 18:50 | Reagovat

[9]: Ja ľúbim každú svoju postavu, každú každučkú! Ale keď dáku z nich zabijem, nie vždy to automaticky znamená, že jej chcem zle alebo že ju nemám rada. Či ako si to myslela :D?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama