Deviata kapitola: Poškoláci (2)

3. dubna 2010 v 6:38 | Zina Sykorská |  Slza a osud

Cítili jeho pohľad na svojich chrbtoch, chcel sa presvedčiť, že sa na ošetrovňu skutočne dostavia, že na konci chodby zahnú k schodisku smerom na štvrté poschodie. Preto k nemu skutočne aj zabočili.

"Ty na tú ošetrovňu vážne chceš ísť?" spýtal sa Chigiru Lacrimy, "Mne fakt nič nie je..."

"Uhm," pritakala Lacrima, "Teda, ja viem, že ti nič nie je..." Konečne sa na neho aj pozrela, v tvári mala tak trochu šialený výraz. Minimálne Chigira dosť vystrašil. To už prechádzali chodbou na štvrtom poschodí, ošetrovňa bola na jej druhom konci. "Ako to, že ti nič nie je...?" Vyzerala, akoby si tento fakt až teraz uvedomila. Pohľad jej šialených očí skĺzol z jeho tváre na jeho hruď ozdobenú krvavým kvetom. "Vyzleč sa!" zatiahla akýmsi šialeným tónom.

"Č-čože?!" Chigira tento podivný príkaz vystrašil ešte o čosi viac. Pre istotu od nej o krok ustúpil.

"Vyzleč si tú košeľu!" trvala si na svojom Lacrima a keďže videla, že podobrotky to nepôjde, rozhodla sa vyzliecť si ho sama. Priam sa na neho vrhla a začala mu rozopínať gombíky.


Podarilo sa jej rozopnúť prvé dva, kým sa prebral a začal ju od seba odsácať najtaktnejšie, ako dokázal. "Prestaň!" snažil sa jej chytiť ruky, no ona sa mu vždy vyšmykla, zachytila sa jeho košele a potiahnutím tej krvou pofŕkanej látky sa jej podarilo rozopnúť hneď tri gombíky naraz. Jeho hruď tak bola konečne aspoň z časti odhalená. "Lacrima, ty si sa zbláznila!" snažil sa ju prebrať z toho striptízového tranzu, no ona sa opäť načiahla za jeho košeľou a úplne mu obnažila ľavé rameno.

Stále postupoval dozadu v snahe ubrániť sa jej, až narazil do steny. Vlastne to nebola stena, Lacrima na neho zaútočila približne uprostred chodby, priamo pred študentskými toaletami, o ktorých dvere sa teraz opieral. Na sekundu sa obrátil, aby sa dokonale zorientoval a zistil, o čo presne sa to opiera. Vycítil šancu! Raz sa jej už na chlapčenských véckach zašil a dúfal, že ani tento raz za ním na podobné miesto nevlezie. Veď jej ruka sa konečne - hoci iba letmo - dotkla jeho nahej hrude, miesta, kam si vrazil nožnice a chystala sa preskúmať jeho kožu, kým jej ruku od seba opäť neodrazil.

Druhou, voľnou rukou, tou, ktorou sa ju od seba nateraz nesnažil odtlačiť, poslepiačky nahmatal kľučku. Dvere sa otvorili a on sa nimi prepadol dnu. Ibaže ona tiež! To, že stoja pred dverami, si doteraz totiž vôbec neuvedomila, preto sa na neho nalepila celou svojou váhou, mysliac si, že ho len pritlačí k stene.

Ale boli tam dvere, dvere, ktoré sa otvorili a on ledva stíhal prepletať nohami pri spätkovaní, keďže sa na neho takpovediac zvalila, čo nečakal. Zastavila ich až podobločnica okna na chlapčenských toaletách.

Oboma rukami sa zapierala do jeho obnaženej hrude, košeľa na ňom ledva visela. Musela si dôkladne obchytať kožu v mieste, kde mal srdce, v mieste, kam si vrazil nožnice! A ona bola hladká, bez akejkoľvek rany, bez akejkoľvek jazvy. Svoj zdesený pohľad presmerovala na jeho červenajúcu sa tvár. Hladká, bez akejkoľvek rany, bez akejkoľvek jazvy, vyriekol jej mozog ten ortieľ ešte raz.

"Č-čo to...?" vyrušil ich znenazdajky čísi hlas. Neboli na toaletách sami. A ten hlas bol dokonca veľmi známy a veľmi naštvaný...

Obaja sa obrátili k umývadlám. Stál tam Arter, hľadel na nich vytreštenými očami, bol dokonale šokovaný. A jednoznačne aj dokonale namosúrený... Kohútik v umývadle vedľa neho stále tiekol, na okamih nastalo také ticho, až bolo počuť zurčať vodu.

"Č-čo...?" zopakoval. Vedel to! Vedel to a tu bol dôkaz! Veď ten chlap bol polonahý! Strhla z neho košeľu! A teraz ho hladila po hrudi! Jeho tvár skrivila znechutená grimasa.

Lacrimu konečne napadlo prestať sa na Chigira lepiť. Prudko cúvla, zostala stáť až pár krokov od neho. Stuhla. Veď čo mala povedať?

Našťastie to Arter rýchlo vyriešil za ňu. Lacrima si ani neuvedomila, kedy sa stihol ku ním priblížiť, zrazu tam len stál a jeho napriahnutá ruka mierila na Chigira.

"TY!" zvreskol, keď sa celou silou zaháňal, jeho päsť následne trafila Chigira rovno do tváre. Chigiru, ktorý takúto reakciu v žiadnom prípade nečakal, sa pod tým nárazom okamžite zosypal na zem. No Arter s ním ešte vonkoncom neskončil, zdrapil ho za límec košele a vytiahol hore, pričom ho takmer priškrtil, keďže mal košeľu viac-menej vyzlečenú. A jeho päsť opäť zaútočila.

"Arter!" Lacrima sa ho snažila zastaviť, oči sa jej opäť zaleskli slzami, keď sa Chigirovi po ďalšej rane päsťou spustila z nosa krv. Arter ho držal za košeľu ako handrovú bábiku, nohy sa mu takmer nedotýkali zeme, do tváre ho udierala už kto vie koľká päsťovka. Už sa ani nesnažil brániť - Chigira by asi prebilo i batoľa, tak čo potom vyšportovaný mačo Arter Reiss?

"Arter, prestaň!" vrieskala Rima zúfalo a jeho ruka, akoby ju len teraz započul, zastala nehybne vo vzduchu.

Pustil jeho košeľu, Chigiru sa bezmocne zviezol na zem, jeho tvár zdobila nová, čerstvá krv. Arter si do neho ešte zo dvakrát kopol, ako tak ležal na zemi, Lacrima ho musela chytiť za ruku, aby s tým prestal.

"Arter, no tak!" ťahala ho preč. Konečne sa na ňu pozrel, chvíľku bol jeho pohľad zmätený jej slzami, potom sa však opäť stal rozzúreným. Striasol jej ruku, zvrtol sa na päte a odchádzal preč. Zlostne za sebou zabuchol dvere, až to zadunelo.

Lacrimin zdesený pohľad od tých zatvorených dverí odpútalo až Chigirovo zachripenie zo zeme: "My-myslím, ž-že teraz tú ošetrovňu už po-potrebujem..."

fairytales.blog.cz

"Och, Ruphus," Lacrima priam posmutnela, "Zasa iba ty?"

"To čo je za tón?" škeril sa na ňu Ruphus naoko urazene spoza stola, "Zasa iba ty?!" napodobňoval jej hlas so zvýšenou dávkou afektu, "Takto zareaguješ na moju milú prítomnosť po tom, čo si mi minule povedala? "Ruphus, ani vo sne by mi nenapadlo, že sa práve ty staneš mojim najlepším priateľom! Veď vieš, koľkokrát si mi ponúkal sex?"" opäť ju preafektovane napodobňoval.

"To som preháňala..." zabrblala, keď sa akosi sklamane zvalila na lavičku vedľa neho.

"A ja som ťa potom vrúcne objal," prepočujúc jej poznámku pyšne predniesol, akoby šlo priam o heroický počin, na dôvažok sa ku nej aj obrátil a napriek jej chabým protestom a zabrblaniu: "Nepreháňala som, asi som bola načisto sfetovaná," ju tuho zovrel vo svojom náručí.

"A potom si, presne ako teraz," zavrčala mierne nahnevane, keď ho od seba netaktne odstrčila, "tou svojou nezbednou rúčkou zablúdil vyššie, ako bolo treba a pokúsil si sa rozopnúť mi podprsenku." Ruphus sa na tom iba zachechtal.

"Ruphus!" prebodla ho priam vražedným pohľadom, "Zasa sa ti to podarilo!"

"Sorry," pokrčil Ruphus ledabolo plecami, "To je taký tik!" Aj predtým sa ospravedlnil práve takto.

"Ako si to stihol?" snažila sa rukami nahmatať uzáver svojej nateraz už rozopnutej podprsenky, Ruphus sa na nej len smial. Jej snaha bola totiž maximálne márna.

"Prestaň sa smiať, ty zvrhlík jeden, a okamžite mi ju zasa zapni!" otočila sa k nemu chrbtom.

"Ja podprsenky zásadne nezapínam," smial sa ďalej, "Len ich rozopínam!"

"Ruphus!" vrhla na neho mimoriadne nepekný pohľad ponad plece.

"Dobre, dobre," zamrmlal porazene, "A na koľký háčik?"

"To je jedno!" zavrčala nedočkavo a len čo pocítila, že jej podprsenka je opäť zapnutá, ešte skôr, než spod jej blúzky vytiahol obe ruky, sa otočila späť.

Ruphusovu tvár ešte chvíľu zdobila mierna červeň, radšej sa okamžite vrátil k svojmu obedu. Lacrima mu začala kradnúť hranolky, nepomohlo ani to, že jej dvakrát capol po ruke.

"Arter ani nepríde," nadhodil medzi jedným a druhým sústom svojho dnešného obedu v podobe vyprážaného syra.

"Hm?" Lacrima bola zjavne duchom neprítomná.

"Arter nepríde!" zopakoval, vyslovujúc pomaly a zreteľne každú jednu slabiku, akoby ho predtým neprepočula, lež nepochopila. "Vravel, že ťa prichytil, ako si chcela pretiahnuť Doriana na záchodoch. Ts, a mne si sa minule s tými záchodmi čudovala... Motivoval som ťa či čo? Ale podviesť Artera? A s Dorianom? Najmä, že keď som ti ja ponúkal, že ti to na tých véckach ukážem, razantne si ma odmietla! Keby som to bol ja, to ešte pochopím, veď mám parádny sexepíl, ale Dorian? Čo na ňom všetci, preboha, vidíte? Okrem toho sexi mena, ovšem..." krútil Ruphus neveriacky hlavou, "Ani sa nečudujem, že na teba Arter nemá náladu. Au!" Ruphus svoj nos takmer zaboril do svojho taniera s obedom ako mu Lacrima uštedrila poriadny pohlavok. "A to bolo za čo?" Urazene sa na ňu zamračil.

"Za to, že si také perverzné prasa a za to, že mu veríš!" vyhlásila Lacrima razantne, "Tak on na mňa nemá náladu, čo?"

"Tak to povedal, doslov... Au!" udrela ho ešte raz, "A to bolo za čo?"

"Sorry," vynašla sa Lacrima, "To bol taký tik!" Nevinne pri tom pokrčila plecami a on sa na tom, ako ho dobehla, nemohol nezasmiať.

Pre istotu sa však rozhodol už ju neprerušovať. Vyzerala naštvane. Akoby tá doteraz neškodne vyzerajúca včelička vystrčila žihadlo.

"Mal by už konečne pochopiť, že Chigiru..."

"Máme mu hovoriť Dori... Au!" Ruphusov sľub mlčanlivosti nevydržal dlho.

"Že Chigiru a ja sme len kamoši! Akoby chalan a baba nemohli byť nič viac, než kamoši! Ale keď sa bavím napríklad s tebou, to mu nevadí! On má niečo primárne proti Chigirovi! No nie, aby to povedal na rovinu, vymýšľa si hlúposti! "Príliš sa na neho usmievaš, Lacrima!"" snažila sa o imitáciu mužského hlasu, ""Príliš často za ním chodíš do triedy, Lacrima! Príliš často ho spomínaš, Lacrima!""

"Ale on má v podstate pra... Au!" Ruphus sa snažil čosi namietať, no opäť bol umlčaný ručne stručne.

"JA som tu urazená a budem, až kým s tým celým neprestane a neospravedlní sa mi! Chigirovi ani nemusí, ten je zasa... doma! A to len Arterovou vinou! Vieš, ako ho včera zmlátil?! A to takmer bezdôvodne!"

"A dôvod typu, že vás prichytil in flagranti na véc... Au! No tak, Rima, už s tým pres... Au!"

"Nebuď hlúpy, Ruphus, pri ničom nás nepristihol! Má len bujnú fantáziu, veď nevieš, že si stále vymýšľa dáke poviedočky? Chudáčik Chigiru šiel prosto na ošetrovňu, poslal nás tam jeho profesor geografie po tom, čo sa porezal nožnicami a..." detaily si musela, samozrejme, domyslieť za pochodu, "Krvácanie nešlo zastaviť, môžeš sa toho geografikára spýtať! No ten pako Chigiru na tú ošetrovňu ísť nechcel, vraj je v pohode, a ja... Som ho tam chcela doviesť i násilím, lebo som videla, že je celý od krvi a... On mi zdrhol na chalanské vécka, mysliac si, že tam za ním nepôjdem, veď vravím, že je to pako..."

"A prečo nemal košeľu, ha? Au, no tak!"

"Tak ma stále neprerušuj!" okríkla ho príkro, "Už som sa k tomu dostávala! Košeľu nemal, pretože... pretože... Veď vravím, že to krvácanie nešlo zastaviť, tak som chcela použiť košeľu ako provizórny obväz, nepozeráš filmy?"

"Arter vravel, že si ho obchytkávala! A nebi ma už, pros... Au!"

"Veď som mu chcela dať dole tú košeľu, aby som mu obviazala tú ranu, nechcela som, aby mi vykrvácal, koľkokrát to mám hovoriť? Len ten imbecil sa stále bránil, vraj je v pohode! Akoby... si myslel, že je... nesmrteľný alebo čo... Ale asi bol iba dezorientovaný, stratil fakt dosť krvi... A tamten žiarlivec mi ho ešte zmláti! Akoby nevedel, že on je jediný, koho ľúbim!" zakončila teatrálne.

"Ty si práve povedala, že Artera ľúbiš?" spýtal sa Ruphus skutočne prekvapene.

"Áno, ľúbim Artera Reissa!" zopakovala ešte raz naštvane, "Aj keď je to namyslený a v poslednej dobe i extrémne žiarlivý pako, milujem ho!"

Ruphusov pohľad sa vtedy presmeroval kamsi za ňu, respektíve nad ňu.

"Ty ma miluješ...!" zopakoval ktosi jej slová, ten hlas sa ozýval spoza jej chrbta a bol jej viac ako známy.

fairytales.blog.cz

"Vraj "sorry"!" odfrkol Chigiru nahnevane, "Keby ma zabil a zašepkal to svoje "sry" nad mojim hrobom, mohlo by mi to byť už akurát tak na nič!"

"Tak to trošku prehnal, no..." pripustila Rima a otočila sa k dverám triedy 0.A, v ktorých na ňu nedočkavo čakal Arter. A hoci dvakrát šťastný nebol, keď ich spolu videl, na tvári mal nasadený profesionálny úsmev z reklamy na bieliacu zubnú pastu. Ktorej natočenie pred niekoľkými mesiacmi odmietol, len tak mimochodom...

Snažil sa k Chigirovi správať uvoľnenejšie po tom, čo mu Rima tak ľahko odpustila, že ho zmlátil takmer do bezvedomia a to vlastne bezdôvodne. I tak krvácal už pred tým, čo sa do neho pustil, Arter to v tom afekte len akosi nepostrehol. Začínať si s raneným, hm...

Vlastne, keď ho Arter tak sledoval, vyzeral až priveľmi dobre na takú bitku. Možno si Arter ten výprask, ktorý mu vtedy uštedril, trochu prifarbil. Predpokladal, že ešte i teraz, po týždni, čo sa údajne zotavoval doma, bude mať tvár zmaľovanú ako fialová kraslica. Arterov úsmev pomaly prerastal do podozrievavého mračenia sa. Na tom chalanovi mu už od začiatku niečo nesedelo... Lacrima mu však poslala vzdušnú pusu, čo ho hneď priviedlo na svetlejšie myšlienky. A ona sa opäť obrátila k Chigirovi.

"Vraj trošilililinku prehnal?" Chigiru sa nenávistne zahľadel smerom ku dverám, "Kebyže nie som Abstraktný pojem, isto ma zabije!"

"Veď sa ti osobne ospravedlnil!" snažila sa to medzi nimi Lacrima urovnať, "A aký abstraktný pojem?" spýtala sa len tak ledabolo.

"Ale ako neúprimne!" odvrkol, "On nás tak volá."

"Nebolo to neúprimné! A kto on? Koho vás?"

"Bolo! Jednoznačne! A... Kto? Prečo ti to vlastne hovorím?!"

Medzitým však zazvonilo na hodinu a ona už náhlivo spätkovala k nedočkavému Arterovi: "Nebolo a nezabudni, že ma dnes odprevádzaš domov! Pá, ty môj abstraktný pojem!" kričala na neho už z dverí.

V tom momente sa na ňu upreli všetky pohľady doteraz zaneprázdnených študentov 0.A a nastalo hrobové ticho. Čo si však už Rima nestihla všimnúť, pretože s Arterom vybehli s triedy, ponáhľajúc sa na vlastné hodiny. Všetky oči sa razom presmerovali na Chigira.

"Tenbun!" okríkla ho Maria akýmsi káravým tónom.

"Čo je?!" ohradil sa Chigiru. Hoci vedel, že tento raz to s tými informáciami možno omylom prehnal. Len dúfal, že si to Lacrima nevšimla.





 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Írime Írime | 3. dubna 2010 v 11:20 | Reagovat

teraz som šťastnááá! pokým nepridáš ďalšiu kapitolu... :D

a musím povedať, že chápem, prečo ťa bavilo túto kapitolu písať :-D Chvalabohu, že si z ich hádky nespravila 500-dielnu telenovelu, ale to by som od teba ani nečakala ;-)

to s tými nožnicami...bolo fakt brutálne. a Chigiru to ozaj zaklincoval tým svojím ,,au" :-D

no jednoducho skvelá kapitola! ozaj skvelá! a čo sa týka designu...písala som ti, že sa mi páči? :D

2 Natalica Natalica | 3. dubna 2010 v 12:18 | Reagovat

To sa ti podarilo... ešte teraz sa pochechtávam :D Ruphus bol bohovský! Aj "Abstraktný pojem" Chigiru Dorian! Celá kapitola bola úžasná! Ja... nemám slov!

3 Írime Írime | 3. dubna 2010 v 13:09 | Reagovat

Vidíš, ten "abstraktný pojem" som zabudla spomenúť! To bolo perfektné xD

4 Ayamee Ayamee | 3. dubna 2010 v 15:11 | Reagovat

Ďakujem, baby, ďakujeeem za pochvaly, som rada, že som vás potešila a že sa páčilo :D

5 Tina Avoatti Tina Avoatti | 4. dubna 2010 v 0:14 | Reagovat

Ten design je perfektný! I keď titulky sa mi ťažko čítajú, ale to môže byť aj tým, že mám iný monitor - na ňom sú všetky farby úplne iné než na notebooku.

A ku kapitole ti zatiaľ nič nepoviem... teda možno len to, že sa teším a že ju idem prehnať cez tlačiareň, aby som si ju mohla večer prečítať. ;-)

6 Tilia Tilia | 4. dubna 2010 v 18:24 | Reagovat

[5]: Vy na mňa takto míňate toner, slečno nešťastná :D?

A áno, áno, tie odkazy sú také... žltá na bielej prosto... Počkaj, skúsim to dať zelené :D? Ale to by bolo asi prirovnaké k čiernemu písmu... :D

7 Tina Avoatti Tina Avoatti | 4. dubna 2010 v 22:55 | Reagovat

[6]: Myslíš tmavozelené? Lebo tá bledšia zelená má od čiernej ďaleko, ale žltej je trochu podobná. Možno by to bolo lepšie vidieť, čo ja viem...

Ale k tej poviedke. Pri čítaní z papiera som vnímala všelijaké maličkosti, napríklad že miesto tamtej čiarky by som dala bodku, toto slovo by som zmenila, ten slovosled sa mi zdá trochu nasilu, tu by som dopísala ešte meno atp. Ale to sú len detaily, môže to byť tak i tak, pri čítaní to nijak neprekáža.
Kapitola sa mi veľmi páčila, hlavne scéna s nožnicami a tamtá časť s Ruphusom. Úplne chápem, prečo je práve on tvoja obľúbená postava. :-D

8 Tilia Tilia | 4. dubna 2010 v 23:16 | Reagovat

[7]: No, ono je problémom iba to, že voliteľný horný box musí mať rovnaké farby odkazov ako celá stránka! A ja mám voliteľný horný box na takej tej sviežo zelenej. Na ktorej tá žltá pekne vyniká, ale na zvyšku stránky, ktorá je biela, je to už trochu horšie, pch :-?

Po pravde, keď som si naposledy ja osobne čítala túto kapitolu, tiež by som našla milión takých maličkostí, ktoré by som zmenila. Raz, keď to bude CELÉ dopísané a odležané, si to prečítam poslednýkrát a drobnosti ešte pomením a potom sa toho už nechytám. Lebo ja vždy, keď po sebe čítam, niečo opravím, také drobnosti, až mám pocit, že to opravujem dookola - to, čo som minule opravila na niečo iné, pri ďalšej kontrole opäť opravím do pôvodného znenia a dokolečka, dokola :D.

Ďakujem za pochvalu :D. A vážne ma chápeš? Vážne? Ja Ruphusa úplne žeriem, až je to už choré :D :-D :-P. Ale tak vidíš, čo on robí?! On má prosto vždy také dobré nápady (chcela by som ho stretnúť na záchode :-D) a je taký zmätený ako stratené šteniatko! No nemiluj ho! :-D *nechala sa uniesť*

9 Vee Vee | Web | 15. dubna 2010 v 16:56 | Reagovat

Ahoj, pokračovanie Emily je už rozpísané, ale teraz mám mnoho učenia, tak nestíham...a mám nápady aj na ďalšie tri poviedky, len fakt netuším, kedy to všetko stihnem..:/

10 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 13. května 2010 v 22:49 | Reagovat

[9]: To chápem, aj ja to mám v škole ku konci semestra nabité, tiež nestíham :D. Nevadí, dám si ťa do záložiek a sem-tam mrknem, či už stíhaš :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama