1. kolo: hodnotenie (I. - V.)

6. října 2010 v 23:04 | Zina Sykorská |  Verba volant, scripta manet
K
onečne ste sa dočkali - je tu dlho očakávané vyhodnotenie prvého kola! (: V ktorom každý príspevok hodnotíme osobitne; na začiatku uvidíte počet bodov za jednotlivé kategórie, potom na radu príde zopár slov od slečny Tilie, zopár od slečny Capepeidy. Nebudeme teda rozoberať každú kategóriu zvlášť, pôjde o celkové hodnotenie príspevku, pokiaľ možno čo najkomplexnejšie. Ak však budete chcieť vedieť, prečo sme vám strhli ten-ktorý bod, pokojne sa spýtajte. ;)

Súťažné príspevky sme so slečnou Capepeidy hodnotili bez toho, aby sme vedeli, ktorá autorka napísala ktorú poviedku (hoci niektoré autorky a ich tvorbu poznáme a vedeli sme si domyslieť), čím sme chceli zmaximalizovať našu objektivitu. Bodové hodnotenie je spoločné - každý príspevok sme si po prečítaní prediskutovali a zhodli sa na bodoch za tú ktorú kategóriu. Neovplyvňovali sme sa navzájom, každá máme na diela vlastný názor, aj keď je v mnohých bodoch podobný. Možno to bude tým, že sme spolu už dlho a o literatúre diskutujeme požehnane, čiže sa nám čitateľský vkus a literárne názory akosi premiešali. :)

Kým prejdeme k jednotlivým hodnoteniam, na jednu chybu chcem upozorniť všetky, resp. väčšinu súťažiacich: časy. Celý príbeh by sa mal rozprávať v jednom čase, najčastejšie je to čas minulý. "Kráčal nočným mestom, prehnane ostražito sa obzeral vôkol seba. Akoby sa bál každého tieňa. Keď si temnú ulicu skúmavým pohľadom premeriaval snáď po stý raz, uvidel..." - všade máme minulý čas, sloveso za slovesom. Keď ale poslednú vetu pozmeníme štýlom: "Skúmavým pohľadom si temnú ulicu premeriaval snáď po stý raz a vidí..." Všímate si ten prítomný čas - nie "uvidel", ale "vidí"? Ono to nie je vyslovene že chyba, to nie. Lenže prechod do prítomného času značí zvýraznenie toho deja, o ktorom sa v prítomnom čase plánuje pojednávať! No ak vo vete pokračujeme takto: "... a vidí iba neškodnú čiernu mačku. Veľmi mu odľahlo, šťastne si vydýchol, a pre istotu pridal do kroku. Keď o niekoľko minút konečne dorazil k vchodu svojho bytu, bol nesmierne rád, že má tmu mesta za sebou a svetlo domova pred sebou. To ale nevedel, že..." Chápete, na čo narážam? Danú mačičku som síce krásne zvýraznila prítomným časom, akoby práve pri nej mala vyjsť najavo celá pointa príbehu a pri tom o žiadnu mačku nešlo! Prítomný čas je tam tým pádom použitý úplne neúčinne, dokonca to pôsobí priam rušivo. Áno, je to rušivý detail - detail -, ale slečna Tilia je detailista, tak vás na to upozorniť musela! (: Nabudúce si pri čítaní dákej beletrie všimnite, že rozprávač celú dobu používa jeden čas - najčastejšie ten minulý - a že do prítomného prejde len ojedinele. Ono využiť správne takú zmenu času nie je totiž práve najľahšie a na čo by si text takto komplikoval amatérsky spisovateľ, keď do toho ani ten "profesionálny" nejde? Hoci najväčší problém je skôr v tom, že zvýraznenie deja prítomným časom sa nie všade vždy a všade hodí...

A predsa len ešte niečo, než si začnete čítať konkrétne hodnotenia - vedzte, že Vás nechceme uraziť. Niekedy sa možno podarí podať kritiku ostrejšie, ako jeden zamýšľa, ale nikto Vás neplánuje cielene urážať či zhadzovať. Kritiku je ťažké prijať, človek sa to musí naučiť a aj potom to stále bude náročné. Pokojne si na nás ponadávate s kamoškami, ale vedzte, že našou záľubou nie je trúsenie urážok, že Vám nezávidíme, ani nič podobné. Chceme byť len úprimné a pomôcť Vám, nie ublížiť. Skúste tú kritiku pomaly predýchať a niečo si z nej odniesť, aspoň nad našimi postrehmi letmo pouvažovať... ;)


Súťažný príspevok I.


Autorka: Sandy
Blog: my-little-fantasy.blog.cz

Bodové hodnotenie:
  • čitateľnosť/prehľadnosť: 2/2
  • gramatika: 3/3
  • splnenie zadania: 3/5
  • logika: 4/5
  • príbeh: 2/5
  • originalita: 2/5
  • blogové hlasovanie: 0
  • SPOLU: 16/25 + 0 = 16

Hodnotenie slečny Tilie:

Sandin príspevok bol milý. Až príliš milý. Slečna Capepeidy to dokonca nazvala vyslovene gýčom (ale k tomu sa určite vyjadrí ona sama *grin*). Až také silné slovo by som ja osobne nepoužila, podľa mňa bola táto poviedka prosto a jednoducho "až príliš milá". Pretože originalitou to rozhodne nesršalo a nebol to ani ten druhý prípad, kedy sa v diele originalita objaví - že klišé spracujte netradičným spôsobom. Sandy zachránilo to, že aj keď to nebolo originálne; aj keď to nebolo napísané originálne; bolo to napísané štandardne dobre. Pretože Sandy písať vie.

Inak, Sandy, vieš, čo je to aporiopéza? Nedokončená výpoveď, tie tri bodky na konci vety. Ktoré si ty miestami používala kadejako... Aporiopézami netreba plytvať (čo som sa i ja naučila len nedávno), sú skôr výsadou básní, kde chce poet čitateľa naviesť na uvažovanie nad veršami a predovšetkým nad tým, čo sa za nimi skrýva, kam smerujú. A aj za takými troma bodkami musí byť medzera (pred nimi nie), ide predsa o normálne interpunkčné znamienko, len je strojené. :)

A tiež netreba text zbytočne zhusťovať nadbytkom nepotrebných slov - to sú všetky tie bezúčelné zámená a častice. Väčšinou je skutočne príhodné použiť ich, aby vety neboli také obyčajné a holé; no miestami sú tam až na oštaru. Hoci Sandy mala tento problém len v takých dvoch vetách, o chvíľu to ale budem vyčítať iným babám. (:

Toľko k vonkajšej forme, teraz k obsahu, ku ktorému sa toho po pravde až tak veľa zasa povedať nedá, keďže obsah bol nevýrazný.

"Dnes však jeho miesto zaujala jeho manželka." (V tejto vete je inak vidieť i to nadbytočné používanie zámen - na čo je tam dvakrát "jeho"? Stačilo by: "Dnes však jeho miesto zaujala manželka.") Po tomto úvode ma napadlo, že fakt, že starčekovo hojdacie kreslo obsadila starenka, je netypický. Vlastne som si celú dobu myslela, že sa na konci dozvieme, že starček zomrel a starenka spomína. Nakoniec sme sa však dočkali len... Vlastne nie, žiadne úžasné vyvrcholenie neprišlo, ono vlastne neprišlo vyvrcholenie žiadne, príbeh bol od začiatku do konca monotónny. Čo nie je vyslovene zlé, no rozhodne to nie je ani dobré.

Sandin príspevok bol priemer - nič extra svetoborné ním nepreviedla, no nič ani nepokazila. Možno by na inú tému vymyslela niečo výraznejšie (nie vždy vám téma sadne), uvidíme, čo predvedie v ďalšom kole. ;)

fairytales.blog.cz

Hodnotenie slečny Capepeidy:

Naozaj som slovko gýč použila a hlavne preto, lebo som niekedy nemusela ani dočítať vetu a vedela som, čo sa stane, to sa týkalo aj opisov postáv. Lepšie povedané, zdalo sa mi, že to, čo píšeš, som čítala už veľakrát. Aj keď si si vybrala takéto uberanie sa témy, veľa originálneho si do toho nepriniesla. Niečo také typické tvoje. Síce je pravda, že píšeš dobre, mne sa páči tvoj štýl, lebo mu vždy dáš hlavu a pätu, príjemne sa číta, ale aj tak toto neradím medzi tvoju lepšiu tvorbu.

Ako už Tilia spomína, aj ja som bola tiež v tom, že starček umrel, aj keď sa ukázalo, že nie. To sa mi zdalo mätúce, ale inak to bolo dobré.

Ešte by som ti chcela povedať, že si načala veľa zaujímavých veci, ale nedotiahla si ich do konca a taktiež ten jediný dialóg, čo tam máš, bol pre mňa nereálny. Možno je to tým, že keď ja píšem, predstavujem si aj to, ako človek stojí, aké robí gestá a snažím sa, aby to, čo moje postavy povedia, dávalo aj zmysel z ich povahy, ale tu som nemala pocit, že by si sa zaoberala tým, že si to vieš predstaviť, proste si tam chcela mať dialóg a tak si ho tam dala. A ešte jednu vec k tomu dialógu. Predstav si že, stretneš niekoho na ulici a chceš sa ho na niečo spýtať, nemala by si mu vykať, keď ho nepoznáš?

Súťažný príspevok II.


Autorka: Nellie
Blog: magic-diary.blog.cz

Bodové hodnotenie:
  • čitateľnosť/prehľadnosť: 2/2
  • gramatika: 3/3
  • splnenie zadania: 5/5
  • logika: 4/5
  • príbeh: 4/5
  • originalita: 5/5
  • blogové hlasovanie: 4
  • SPOLU: 23/25 + 4 = 27

Hodnotenie slečny Tilie:

Po dočítaní tohto príbehu som bola vyslovene ohúrená! A to faktom, ako dokonale sedí téma drogy na našu prvokolovú tému "realita šťastných chvíľ"! Mňa by to ani len nenapadlo, a pri tom je to taký výstižný námet! Ktorý bol ešte aj príkladne spracovaný, čo sa formy týka. I tak mám však pár výhrad a to predovšetkým obsahových...

Napríklad reálnosť príbehu. Z komentárov k tejto súťažnej poviedke usudzujem, že slečna Nellie tému drogy spracováva pomerne často. A ak nie vyslovene že často, rozhodne už o nej párkrát písala. A napriek tomu som jej jednoducho neuverila... Neviem, aké osobné skúsenosti má slečna autorka s drogovou tematikou, možno to je autentické. Ale tým pádom to nie je dostatočne realisticky napísané...

Takto, príbeh bol precítený. Ale i tak si myslím, že mohol byť i precítenejší, pretože mne sa napríklad slzy do očí rozhodne nedrali a tiež pochybujem, že by plakali poslucháči pána Greya - za prvé, je to dnešná nesúcitná mládež; a za druhé, rozprávanie pána Greya bolo dojemné, ale nie až tak, aby rozcítilo každého v dosahu dvoch kilometrov. Človeku možno zmizol úsmev z tváre, možno sa jeho čelo zvraštilo hlbokým zamyslením. Ale až také dojemné to zasa nebolo, až tak dojemne to zasa napísané nebolo...

A ešte niečo - podľa mňa bolo i rozcítenie samotného pána Greya vysoko nerealistické. Chápem, že ho to celé môže ešte i po rokoch veľmi bolieť. Veľmi a veľmi. Ale, preboha, je to už pätnásť rokov, pätnásť! A rozprávať stále dokola a dokola ten istý príbeh je predsa jeho práca, ktorú robí dobrovoľne! A ak o niečom chcem takto rozprávať, musím s tým byť vyrovnaný! Inak by som niečo také prosto a jednoducho nedokázal. A pán Grey to dokázal len horko-ťažko - ku koncu odtiaľ ušiel; vyronil slzu. Ale žeby to aj po pätnástich rokoch bolo až také čerstvé a on by o tom aj napriek tomu tak dobrovoľne rozprával? Akoby si autorka nevedela vybrať, či je jej postava so svojou minulosťou vyrovnaná alebo nie a takto si odporovať nie je dobré.

A dcérka pomenovaná po jeho prvej veľkej láske bol taký jane-austenovský prvok, ale i tak bol dosť pôsobivý! (:

fairytales.blog.cz

Hodnotenie slečny Capepeidy:

Na pár veciach sme sa s Tiliou zhodli hneď na začiatku, veľmi dobre sa hodila k zadaniu téma drogy a obidve sme boli ohúrené. :)

Ale aby som sa neopakovala (aj keď možno sa v niektorých bodoch budem, lebo proste musím) tak začnem asi reálnosťou príbehu. Už som počula pár svedectiev o živote ľudí a jeden aj toto leto a tiež bol o jednej závislosti a keď mám pravdu povedať, vtedy som mala chuť plakať, ale toto naozaj nebolo natoľko smutne zobrazené, aby mi utiekla čo i len jediná slza a to ja som práve taký rozcítený typ aj vďaka svojej predstavivosti, ale toto síce bolo smutné a pekné, ale nie na slzy.

Aby človek mohol rozprávať o svojej minulosti, musí sa s ňou aspoň čiastočne zmieriť, ale tu som mala pocit, že pán Grey nie je až tak zmierený.

Keď niekto hovorí svoje svedectvo (tak to budem nazývať), je pripravený na to, že keď je to zlé, môže to ľudí rozcíť a je pripravený na otázky, ktoré mu potom položia, ale tu pán Grey nebol, postavil sa a odišiel a to mňa osobne zarazilo, lebo s takým prístupom som sa v reálnom živote nestretla.

Aj keď musím uznať, že ten koniec mi vyrazil dych, lebo mám rada rovnaké mená v prítomnosti z minulosti.

Súťažný príspevok III.


Autorka: Aiko
Blog: finaldestination.blog.cz

Bodové hodnotenie:
  • čitateľnosť/prehľadnosť: 1/2
  • gramatika: 3/3
  • splnenie zadania: 2/5
  • logika: 2/5
  • príbeh: 1,5/5
  • originalita: 4/5
  • blogové hlasovanie: 6
  • SPOLU: 13,5/25 + 6 = 19,5

Hodnotenie slečny Tilie:

Poznáte to: niečo má veľmi dobré recenzie, každý sa o tom vyjadruje len v superlatívoch, vy si to idete nadšene prečítať/pozrieť a potom, aj keď je to dobré, vy ste očakávali čosi extra perfektné a preto vám to príde možno až zlé. To však nebol prípad tejto poviedky, hoci v blogovej ankete po celú dobu suverénne viedla. Nie, nemala som na ňu preto priveľké nároky, bola som len extrémne zvedavá, čo to je asi tak zač, že sa ľuďom tak páči. A... zostala som sklamaná.

K forme netreba dodávať veľa, to boli len drobné chyby, ktoré som ani pri predošlých súťažiacich nespomínala a nemienim tak robiť ani pri súťažiacich zvyšných, i bez vytkýnania gramatickým drobností to bude dostatočne na dlho. :) Takže prejdime rovno k obsahu...

Hlavnej hrdinke, Christie, zomrie otec. A podľa viac-menej klasickej frázy: "nechcel by ma vidieť plakať" sa na jeho pohrebe usmieva. Čo príde divné jednému mimoriadne zvedavému (až úchylnému) chalanovi-cudzincovi menom Damien. A tak si Damien Christie po ceste z cintorína odchytí a pozve ju na rande. Rovno po pohrebe jej otca ju pozýva na rande, preboha! No čo je ešte paradoxnejšie, ona na to rande ide, aby mohla absolútne cudziemu chalanovi, o ktorom nič nevie, rozpovedať každý jeden detail zo svojho extrémne ťažkého detstva, o ktorom by sa určite ťažko nahlas hovorilo i nasamjlepšej kamoške na celom šírom svete, nieto niekomu úplne cudziemu!

Ak som neverila reálnosti predošlého súťažné príspevku, tento musím považovať za hotovú utópiu, toto by sa nikdy v živote nemohlo stať, aj keby sa Christie akokoľvek skalopevne držala optimistického pohľadu na svet! Dievča prežilo strastiplné detstvo - matka alkoholička zomiera, nasleduje decák - a hovorí o ňom random cudzincovi, akoby sa jej to celé ani len netýkalo, žiadne city, nič. Autorka sa do svojej hrdinky absolútne nevcítila, celý jej dojemný životný príbeh podala ako jeden suchý monológ. Takto o svojom živote nik nerozpráva! A najmä ak to je taký strastiplný život! Najmä ak sa rozprávam s úchylným cudzincom, ktorý vie, že som práve prišla o otca, ale v pohode ma hneď nestydato zve na rande, aj keď je to v danej situácii absolútne nevhodné!

Takto, ono tá myšlienka príbehu vôbec ale vôbec nebola zlá. Len bola veľmi nelogicky spracovaná. Mohlo to byť len trochu inak - bol by to rovnaký príbeh, len bez tých logických dier!

Christie mala ísť domov z pohrebu svojho otca, po ceste si ju mal odchytiť Damien. Nemal ju však ešte nikam neslušne pozývať, mal ju len kúsok odprevadiť a popri tom sa nenápadne vyzvedať o jej živote. A ona mu mala odpovedať vyslovene že úsečne, pretože pred absolútnym cudzincom, nech mi je akokoľvek sympatický, si predsa ihneď nevylejem celé svoje srdce! Niečo ako: "Vieš, Damien, otca som nepoznala dlho... Mama bola alkoholička, zomrela, keď som bola ešte malá... Skončila som v detskom domove, otec ma tam našiel až pred dvoma rokmi..." Pokojne mu mohla povedať iba toto! Ale príbeh by nezostal nudný a krátky, pretože celé jej strohé rozprávanie mohlo byť prerušované búrlivými opismi jej pocitov, ako to celé prežíva - keďže takto to vyznievalo skôr tak, akoby dievča nič necítilo, jej postava je absolútne prázdna a nie je to schválne! Dostalo by to potrebnú hĺbku!

A keby sa s Damienom v deň pohrebu iba rozpačito rozišla za bránami cintorína, každý by si šiel vlastnou cestou a on by sa jej dáko ozval až po čase, kedy by strata otca nadobro odznela - aj keď áno, Christie s ňou je a bola už dávno vyrovnaná, ide tu skôr o to, že zvať babu bezprostredne po pohrebe jej otca na rande, je vysoko neslušné až úchylné - a vtedy by jej navrhol, že do jej života bude teraz miesto jej otca prinášať šťastie on, vtedy by ho už fakt mohla pobozkať na líce a všetko by bolo kóšer. Ale takto je to len o tom, aký je Damien úchyl a ona weirdo, i keď inak by to malo skutočne dobrú myšlienku!

fairytales.blog.cz

Hodnotenie slečny Capepeidy:

K tomuto dielu sa ťažko vyjadruje, pretože som z neho mala príliš zmiešané pocity. Popravde vytknem pár strašne nelogických vecí, z ktorých som naozaj nechápala.

Začnem asi tým, že si sa absolútne nevžila do hlavnej postavy. Nenašla som tam žiaden pocit, ktorý by ma presvedčil o opaku. Kebyže píšem o týchto zážitkoch, zoberiem to asi z pocitovej stránky. Do tohto by sa mi hodilo toľko smutných, zmätených a pár veselých pocitov, ale jediné, k čomu som sa tu dostala, bol jednoduchý opis ťažkého života, akoby hlavná postava nehovorila o sebe. Bolo to príliš neosobné.

Podľa mňa je Damien riadny úchyl. Pozvať na RANDE dievča po tom, ako je zomrie otec, je priam choré. A o tom, že to ona priala, ani nehovorím.

Zvláštne sa mi zdalo aj to, že Christie až tak veľmi rozcítilo, keď uvidela svojho otca prvýkrát plakať, keď si zoberieš, že ho poznala asi päť sekúnd.

Tiež by som navrhla asi niečo v tom zmysle, že by sa s ňou Damien mohol kľudne zoznámiť po pohrebe, ale kým ju zobral na rande, prešiel by určitý čas. Tak by som bola z toho konca priam nadšená a dávala by som mu vysoké body, ale takto to vážne vyznelo všelijako.

Nejak som preskakovala, ale snáď sa v tom vyznáš a inač presne na tom, čo písala Tilia, sme sa zhodli.

Súťažný príspevok IV.


Autorka: Domie
Blog: -

Bodové hodnotenie:
  • čitateľnosť/prehľadnosť: 1/2
  • gramatika: 2/3
  • splnenie zadania: 4/5
  • logika: 4/5
  • príbeh: 3/5
  • originalita: 3/5
  • blogové hlasovanie: 0
  • SPOLU: 17/25 + 0 = 17

Hodnotenie slečny Tilie:

Ach, čo povedať k tomuto súťažnému príspevku? Rozprávanie o zvieratkách, našich domácich miláčikoch; o tom, ako ich ľúbime a o tom, aký na prvý pohľad nevyčerpateľný je náš smútok, keď ich stratíme... Preto sa mne osobne táto poviedka hodnotila pomerne ťažko - strata domáceho miláčika je pre väčšinu ľudí chúlostivá záležitosť; niečo, čo vás dojme, hádam aj keby túto tému spracoval môj slohovo absolútne neschopný brat. Jojka prosto dobre vie, čo robí, keď svoje televízne noviny sem-tam zakončí roztomilými šteniatkami. (:

Preto na slečnu Dominiku nemôžem a nemôžem byť až taká zlá, aj keď jej poviedka nebola o nič lepšia či horšia od výkonu slečny Sandy (nič v zlom) - príbeh je monotónny (i keď u slečny Dominiky prišiel aspoň aký-taký náznak gradácie), myšlienka nevýrazná. Originalita takmer žiadna, ani čo sa nápadu, ani čo sa spracovania týka. Opäť - autorka vie celkom dobre písať a to zachránilo i nezáživnejší príbeh (spolu s celou tou dojemnosťou danej témy).

Ale čo bolo úplne že príšerné a neuveriteľne pritiahnuté za vlasy, bola posledná veta. Ju treba rozhodne z príbehu vypustiť, absolútne sa tam nehodí a nehodí!

Čiže slečna Dominika v tomto kolo neexcelovala, no nebolo to ani desivé faux pas. Možno bola téma, ktorú sme vám zadali, ťažšia ako sa mi zdalo... Uvidíme, ako to slečne pôjde ďalej. ;)

fairytales.blog.cz

Hodnotenie slečny Capepeidy:

Táto neveľmi originálna téma o zvieratách vždy chytí za srdce a ťažko sa mi k nej vyjadruje aj preto, lebo aj ja poznám stratu zvieratka, ktoré som mala rada.

Chcela by som ale povedať, že začiatok ma zmiatol, teda ten prvý odsek. Teda ten plyšový maco. A myslela som si, že to bude niečo s tým, ale potom ho hlavná hrdinka odhodila.

Posledná veta sa mi zdala násilne dotlačená na záver, tiež by som ju tam nedala.

Ako celok sa to ale príjemne čítalo, aj keď ma tam nič neprekvapilo okrem toho, že nebol dej o macovi. Uvidíme, ako ti to pôjde ďalej :)

Súťažný príspevok V.


Autorka: Gwenny
Blog: involutus-terra.blog.cz

Bodové hodnotenie:
  • čitateľnosť/prehľadnosť: 1/2
  • gramatika: 2/3
  • splnenie zadania: 5/5
  • logika: 5/5
  • príbeh: 3,5/5
  • originalita: 4/5
  • blogové hlasovanie: 5
  • SPOLU: 20,5/25 + 5 = 25,5

Hodnotenie slečny Tilie:

Poviem to na rovinu: príbeh slečny Gwenny patrí medzi mojich favoritov! A nie, pre úžasnosť nápadu či celkovej myšlienky poviedky to nie je. Slečna však bravúrne zvládla opisy, dokonale zachytila atmosféru! Opis atmosféry tvorí siahodlhý úvod - áno, možno je až pridlhý (ide totiž o poviedku, kde na upozornenie na aktuálny stav počasia a všetky architektonické zvláštnosti námestia, väčšinou akosi nezostáva miesto, keď sa chce plnohodnotne spracovať pointa), ale keďže je úplne krásny, absolútne mi to nevadilo. :)

Samotný príbeh nebol až taký úžasný, až tak dobre si ho dokonca nepamätám, hoci podaktoré časti opisov mi vyslovene utkveli v pamäti. Miestami to malo až taký poetický štýl, no krásne!

Aby som však iba nechválila, Gwenny by si mala prečítať tú moju úvodnú ódu o časoch a tiež poznámku o zhusťovaní textu nadbytočnými slovami, ktorú som zanechala u Sandy. (:

A ďalej, vzťah Sophie a toho-chlapa-ktorého-meno-sme-sa-tuším-ani-nedozvedeli-alebo-si-ho-len-nepamätám, mi inak prišiel od začiatku smiešny - zoznámili sa trochu klišé spôsobom, ktorý bol ešte aj nehorázne zhyperbolizovaný: Sophie ho šla pomaly zabiť len za to, že do nej omylom vrazil na preplnenej ulici. Ale dobre, niektorí ľudia i v skutočnosti v takej situácii reagujú dosť podobne... No aj ich rozchod nebol až tak príkladne precítený, možno by stačilo, keby sa autorka o čosi viac rozpísala, takto to bolo mierne uponáhľané...

Miestami sa mi stáva, že mi na poviedke niečo - niečo - nesedí. Niečo, čo ani neviem definovať, je to prosto len taký fíling: niečo je zle! A taký pocit sa dostavil i tu, čo sa obsahu = príbehu týka...

Ale ak berieme poviedku ako jeden harmonický celok - spracovanie i obsah -, dohromady sa mi to i tak šialene páčilo! Niekedy na to používam nasledovnú frázu: forma prebila obsah. Precítenie atmosféry ma prosto úplne dostalo, slečnu Gwenny si viem predstaviť ako autorku dákeho parádne mystického, tajomného (azda fantasy) príbehu, miestami možno temného, miestami priam rozprávkového... Sedia mi na ňu poviedky, kde nejde o akciu, kde ide skôr o pocity, atmosféru. Niečo pomalé v príbehu, ale rezké v myšlienke. Ak také príbehy slečna už nepíše, mala by začať. ;)

fairytales.blog.cz

Hodnotenie slečny Capepeidy:

Naozaj by vyzeralo že sa opakujem po Tilii (nejak často ju spomínam) ale to len preto, že sme naozaj hodnotili spoločným rozhovorom poviedky, ktoré ste zaslali a preto tu nebudem kopírovať slova a len doplním moje malé postrehy.

Úplne sa mi páčila veta, citujem: "Tiché, šeptajúce, občas veselé, no niekedy aj plačúce, ktoré donútia jej srdce roniť krvavé slzy a jej oči zase slané."

A predposledný odstavec v tvojej poviedke nenadväzoval na posledný, čo bolo pre mňa chaotické, lebo som mala pocit, že to pokračuje.

Inač naozaj pekné opisy. :))



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tilia Tilia | E-mail | Web | 7. října 2010 v 0:46 | Reagovat

Obrázok ku hlasovaniu v blogovej ankete:
http://nd04.jxs.cz/202/724/f368466fb9_69952908_o2.jpg

2 Aiko Aiko | Web | 7. října 2010 v 15:15 | Reagovat

Táákže od prvotného pohoršenia, ktoré po minúte vstrebania hodnotenia prešlo to totálneho hodnotenie som sa dokopala k napísaniu komentáru, takže začnem: :-D

Priznávam, že ma najprv to hodnotenie dosť zarazilo, ale uznávam, že máte pravdu ;-) Teraz, keď si spätne prehrávam poviedku, tak vidím chyby, ktoré ste mi vytkli. Naozaj som to akosi neprecítila, čomu sa dosť čudujem, lebo ja som veeeľmi emotívny človek. A to s Damienom, určite nemal pôsobiť ako nejaký úchylný mladý zmrd :-D Ja osobne sa napríklad ľahšie zverím niekomu, koho nepoznám. Niekedy to proste na mňa tak príde, že by som sa vykecala aj bezdomovcovi ležiacemu na chodníku :D No dobre uznávam, že som to prehnala :D Dúfam, že táto poviedka už bude lepšia  a že sa vyvarujem chýb, ktoré som spravila v tejto prvej :-)

3 Aiko Aiko | Web | 7. října 2010 v 15:17 | Reagovat

[2]: Pardon pomýlila som sa :D namiesto hodnotenie som chcela napísať pochopenia :-)

4 ?????? ?????? | 7. října 2010 v 16:48 | Reagovat

Nečitala som všetky hodnotenia. Len jednu, ktorá sa ma týkala. A že mám k tomu čo povedať:
1. Aké rande?? Pre krista pána boha on ju pozval do cukrárne!!! Ak je to rande, tak potom chodím na rande s každou svojou kamoškou! A úchyl? Zaujala ho, tak čo je na tom? Dobre, pozval ju hneď po pohrebe, ale čo je na tom zlé?
2. To, že sa na pohrebe usmievala je tresne? Ja som bola už na veľa pohreboch a priznávam nesmiala som sa, ale ani na jednom som neplakala. Tak sa usmievala a? Akokeby to bol tresný čin. Tak ste to nazvali.
3. Na emotívne opisy, nemajú všetci talent. Podľa mňa autorka opísala Cristiine pocity dobre. A to, že sa s tým zdôverila Damianovi. Chcel to vedieť, ona ho varovala, že to nie je pekný príbeh. A to, že sa vyzvedal, do deja zapadalo.
4. Tilia, to že si z neho bola sklamaná, si nemusela prezentovať aj v hodnotení. Dobre, spomeniem to tam, ale neriadim sa tým v celom hodnotení. Tým, že si bola sklamaná ty, si nemusela zničiť aj názor nás ostatných na túto poviedku. Podľa mňa bola táto poviedka najlepšia. A to nehovorím kvôli tomu, že autorka je moja osobná priateľka.
Celkový dojem z hodnotenia:
Samé negatíva. Povedať niečo pozitívne, to by vás asi zabilo, že? Celkovo to boli veľmi slabé hodnotenia.

5 Nellie Nellie | Web | 7. října 2010 v 17:23 | Reagovat

Ňáááh, ja viem, že som to tam s tým smútkom prehnala. Vlastne mi to doplo pár hodín po tom, ako som to poslala a znovu som to čítala. Potom som to už nečítala, pretože mi to šialene ale šialene liezlo na nervy! :-D

Téma drogy u mňa zas nie je taká častá, vlastne som o niečom podobnom písala len druhý raz (a to prvé vyšlo lepšie, než toto.) A nie, ja malô slušnô dieťa som s drogami ešte nikdy nič neriešila, nemám osobnú skúsenosť. :-D
Čo sa týka Greyových prapodivných reakcií...ja som sa na tým vlastne nejako nezamýšľala, ono sa to ťukalo samo. o.O

Anyway, vzhľadom na všetko, ma tie body prekvapili. Ja by som si dala menej. :D Ďakujem. A hej, kritika sa nesie ťažšie, ale je to kúľová zmena, vzhľadom na to, že ľudia vás na vašom blogu málokedy poriadne skritizujú :-D + je to v poho, ak je kritika konštruktívna, čo v tomto prípade zjavne je. (:

6 capepeidy capepeidy | Web | 7. října 2010 v 19:44 | Reagovat

[2]: som rada ze vies prijat kritiku ako je na zaciatku pisane nikoh sme nechceli urazit alebo ponizit a je mi jasne ze kazdy vnima inak to komu co hovori (ten bezdomovec sa mi pacil :D) a je mi jasne ze to bude lepsie lebo toto bolo len prve kolo a kebyze zacnes uz v tom uplne genialne v com by si sa zlepsovala dalej? (toto dufam ze vyznelo len pozitivne :)) tesime sa na tvoje dalsie prispevky, to je jasne ;)

[4]: z tvojho komentaru je vidiet rozhorcenie aj ked mi je jasne ze ta to moze najprv nahnevat ale pozri sa poriadne na zaciatok clanku to nebol nas umysel. Teda nebol nas umýsel niekoho zhodit. Toto sa vola kritika a ako si mozes vsimnut autorka prispevku si to uvedomuje ze jej chceme len pomoct a nie jej nejak "nadavat"
k tvojej jednotke neviem ako podla teba ale podla mna je rozdiel ked ides s dievcatom a ked s chlapcom a ako ty zacinas vetu "pozval ju hned po pohrebe..." sa mi zdalo ze aj ty pochybujes o tom ako to je ale mozno je to len hra slov. Podla mna je velmi dolezite brat ohlad na etiku alebo moralku a neviem ci si myslis ze je v poriadku niekoho takto pozvat. Je ine ked niekto ponukne pomoc a to ze sa nanho smutiaci moze obratit ako ho zacat balit
k tvojmu po druhe no podla mna nie je usmevne ked niekto zomrel a pohreb je posledna rozlucka s mrtvim pokila viem takze je to nevhodne zase etika
k tvojmu po tretie v pisani ani v comkolvek to nie je len o talente a autorka prispevku ktora ma koment hore hovori ze je emotivny clovek tak si nemyslim ze by jej to neslo len ze jej toto proste nevyslo a to sa stava kazdemu aj mne ze niekedy to nevide
k tvojmu po stvrte kazda z nas si vyjadrovala nás nazor snaziac sa o objektivitu a nase subjektivne postrehy bez ohladu na vas takze nas umysel nebol vam podsunut nazor preto hodnotenie bolo az po moznosti si to precitat pred nim. Podla mna ziadnemu manipulovaniu s vasimi nazormi na prispevky nedosla kedze ste si svoj nazor vytvorili skor :)
To ze sa ti poviedka pacila najviac je tvoj nazor a ten ti ziadna z nas nebude vyvracat je super ze mas svoj vlastny nazor :) a aj ked poznas niektorých ludi osobne treba na nich brat ohlad a niekedy sa pozriet na ich tvorbu objektivne. Tym nechcem povedat ze si to neurobila lebo do hlavy ti nevidim. Snad som ta odpovedou nijako neurazila a nebudem ani tvoj brat ako nejaku urazku na nas. Len sa cudujem ze si tam nespomenula aj mna kedze som sa vo vela zhodovala s Tiliou.

[5]: Som rada ze ty vies tiez prijat aku taku kritiku :) samozrejme som aj rada ze ty si slušnô dieťa lebo aj ja :D
ano mi nehovor niektore komentare typu to bolo super! alebo genialna kapitola! a to je akoze komentar?  dik za postreh ze sa ti to zda dost konstruktivne aspon vieme ze to nerobime az tak zle ;)

7 Tilia Tilia | E-mail | Web | 7. října 2010 v 22:59 | Reagovat

[2]: Možno neuveríš, ale úprimne s tebou súcitím. Mňa raz kritikou totálne zmasakrovali v jednej literárnej súťaži, a to nebola iba takáto random blogová súťaž, kde o nič extra nejde, to bola oficiálna literárna súťaž prosto, vyhlasovaná istým občianskym združením. No a poslala som tam poviedku, o ktorej som vedela, že to nie je vrchol literatúry, ale nemyslela som si, že má až toľko toľko chýb a zádrheľov. Cítila som sa po tej kritike desivo zle, spindala som hodnotiacich so slečnou Capepeidy medzi štyrmi očami XD (to zaberá, čiže si na nás pokojne ponadávaj napr. so slečnou Otáznikovou - a to myslím úprimne vážne :-D) a potom som sa nad všetkým, čo mi bolo vytknuté, zamyslela, a poviedku som trochu prerobila, aby bola logickejšia. Kritika je desná vec. A pri tom úžasná...

Čiže som šťastná, že to nakoniec berieš celkom dobre :D

[4]: Joj, a pre krista pána boha, chápem, že voči autorke s číslom III. prechovávaš osobné sympatie, ale nač to takto riešiš zbytočne verejne, keď ona sama nám nechala veľmi chápavý koment? A keby si čítala i ostatné hodnotenia, videla by si, že vieme i iné ako kritizovať, vieme i chváliť, ak je chváliť čo :D. Inak ti už Capepeidy objasnila každý jeden bod tvojho rozčúlenia... :-)

[5]: Aj tebe už slečna Cap odpísala vlastne na všetko, takže... Opäť som len happy, že si našu kritiku predýchala a tiež dík za pochvalu konštruktívnosti našej kritiky :D

8 sandy sandy | Web | 7. října 2010 v 23:33 | Reagovat

fuu :D no tak na kritiku som sa popravde tešila najviac :D a nesklamala. Som si vedomá toho, že to bolo gýčové, možno otrepané (aj keď ja som zatiaľ nečítala nejakú poviedku, v ktorej by si niekto pozeral fotoalbum a v tom by bol ten "dej". Takže je to vlastne všetko z mojej hlavy :D), ale tak to bolo jediné, čo ma vtedy napadlo na tú danú tému. A inak, ten pojem aporiopéza teraz vidím prvýkrát. Ale ďakujem za vysvetlenie, lebo ja som si doteraz dávala tie tri bodky kam sa mi zachcelo :D Totiž, ja som len obyčajný amatér, píšem si čo chcem a ako chcem a nevyhľadávam nejaké pravidlá, podľa ktorých by som sa mala držať pri tom písaní. Už budem teda aspoň o čosi múdrejšia :D A ešte čo sa týka témy, tak ja som nechcela, aby ten starček zomrel. Teda, nešlo mi síce o nejaký happyend (ktorý mám síce rada :D), ale vlastne o to, že aj keď sú tí ľudia starí, tak stále prežívajú tie šťastné chvíle - tým, že sú spolu a majú sa stále radi :-) To aby som nepísala len o nejakých "pubertiakoch" ktorí sa buď hádajú, alebo rozchádzajú, alebo dačo podobné...lebo práve to je podľa mňa otrepané :-x .Potom, čo sa toho dialógu týka, tak je pravda, že som ho tam dala tak trošku "nasilu" a zrejme je to aj dosť vidieť. Ale tak už nevadí, nabudúce sa viac posnažím :-) .A ešte s tým vykaním... tak že ak je ten človek v mojom veku, nemám dôvod mu vykať :D . Ale to je asi zase moja chyba, že som to viac neopísala :D
No, hádam by som už aj mohla skončiť :D prepáčte, ak je tento komentár mierne chaotický, ale píšem dosť pozde a až tak mi to už teraz nemyslí :D

9 Tilia Tilia | E-mail | Web | 8. října 2010 v 21:57 | Reagovat

[8]: A mne to fakt nepripadalo vyslovene gýčové. Možno to je tým, že ja väčšinou píšem samé klišé romantiše veci, čítam stupídnu otrepanú shoujo mangu (ono vyzerá, že túto infošku som sem vtrepala úplne nasilu, ale nie je to zasa až tak od veci! :D), prosto všade samý gýč, čiže moja hranica gýčovitosti sa už riadne posunula a tak mi pre bežného človeka gýč ešte gýčom nepríde, to by musel byť gýč na druhú snáď, aby som to fakt označila tým slovkom, že "gýč" :-D

Veď vravím, aj ja som troma bodkami totálne plytvala kedysi, až potom mi došlo, že je to dobrá blbosť :D. A ja som podľa teba odborník? :-D Nie som o nič menej či viac obyčajnejší amatér ako ty, len od istej doby si VŠÍMAM (čiže nie cielene vyhľadávam či študujem) i také teoretickejšie veci, lebo som pochopila, že písanie MÁ isté pravidlá, aj keď si píšem len pre seba a nemyslíš to vážne... Ja to beriem skôr tak, že keď človek pri písaní nepoužíva absolútne žiadne pravidlá, ani tie základné, úplne kašle napr. na gramatiku, akoby celé písanie prosto flákal... Áno, píše si len tak, ale to neznamená, že to môže odfláknuť. Písanie, literárna tvorba, to je seriózna vec...

Hah a to s tým vykaním je u mňa osobne úplne opačne. Keď sem-tam zavítam do Brlohu (taký obchod), tam robia chalani väčšinou v mojom veku. Ale keďže sa nepoznáme... Čiže chalan mi tyká, ja mu skôr vykám, ale ono je to také to "obchodové vykanie", to sa prosto automaticky spýtaš, že: "nemáte to a to?". A potom sa rozlúči že "čau!" a ja zostanem úplne v pomykove, že či ak decentnejšie odzdraviť, že "dovidenia" alebo tiež dám dáke "čauko"... :-D

(Že koho koment bude chaotickejší teraz - ten tvoj či tento môj :D!)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama